Ako univerzitný profesor počúvam množstvo obáv o budúcu kariéru. Keď sa moji študenti pripravujú na vstup do pracovného života, ktorý potrvá 50 rokov alebo aj dlhšie, prakticky všetci sa snažia byť pri výbere kvalifikácie, do ktorej sa vyplatí investovať, futuristami. Ak si vyberú povolanie, ktoré v budúcom polstoročí zaznamená úpadok, môžu to veľmi oľutovať. Vedia, že v strednom veku sa kariéra mení iba ťažko, a tak chcú urobiť správne rozhodnutie už ako mladí.
Obavy z komoditizácie
Podľa toho, čo mi študenti rozprávajú, panujú všeobecné obavy z "komoditizácie" pracovných miest v modernej globálnej ekonomike riadenej informačnými technológiami. Študenti majú obavy, že v nadchádzajúcich rokoch sa budú možno i vysoko kvalifikovaní ľudia bez rozdielu prijímať a prepúšťať či nakupovať a predávať ako tony medi alebo škatule s mrazenými kačicami. Tým by utrpelo aj uspokojenie z pracovného miesta. Ak totiž pracovné miesto nevyžaduje nič iné, len znalosť existujúcich technológií, potom miesto môže kdekoľvek na svete zastávať každý, kto tieto technológie ovláda, alebo v horšom prípade aj počítač.
Hoci sa často hovorí, že počítače nahradia iba pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou, študenti mi pripomínajú niečo iné. Napríklad lekárska odbornosť sa v istých ohľadoch nahrádza diagnostickými expertnými systémami založenými na počítačoch. Veľkú časť práce, ktorú kedysi vykonávali projektanti, nahradili systémy návrhov podporovaných počítačom (CAD systémy). Moji študenti sa obávajú, že podobné trendy môžu trvať naďalej, čo zníži istotu pracovného miesta a obmedzí mzdovú úroveň, pričom niektoré pracovné miesta úplne zaniknú.
Byť manažérom
Niektorí študenti si hovoria, že je lepšie nakupovať a predávať než byť nakupovaný a predávaný. Prichádzajú k záveru, že by sa mali pripravovať na kariéru v obchode, vo financiách alebo v práve. Chcú mať takú kvalifikáciu, ktorá ich udrží skôr medzi manažérmi než medzi ich podriadenými. Intuitívne cítia, že v týchto odboroch je na medzinárodnej úrovni väčšia istota pracovného miesta a lepšie vyhliadky na kariéru. Naopak, povolania, ako je medicína či strojárstvo -- teda tie, ktoré vyžadujú vysoko špecializované technické vedomosti a človeka nenaučia orientovať sa v medzinárodnej ekonomike, študenti často pokladajú za mimoriadne náchylné na komoditizáciu.
Majú sa študenti komoditizácie naozaj obávať? Ekonómovia práce síce spozorovali určité trendy, ktoré môžu obavy študentov potvrdiť, ale inak nepodporujú závery, ktoré študenti vyvodzujú.
V knihe The New Division of Labor: How Computers Are Creating the Next Job Market (Nové delenie práce: Ako počítače vytvárajú budúci trh práce) ekonómovia Frank Levy a Richard Murnane s využitím opisov práce, ktoré siahajú až do roku 1960, starostlivo klasifikujú pracovné miesta podľa typu kognitívnych schopností, potrebných na ich výkon. Osobitne ich zaujímala identifikácia pracovných miest, ktoré sú rutinné, hoci zložité a namáhavé, a ktoré by sa dali v princípe nahradiť dostatočne dobre naprogramovaným počítačom. Autori prinášajú dôkazy zo Spojených štátov, podľa ktorých v posledných desaťročiach výrazne ubudlo pracovných miest vyžadujúcich rutinnú prácu manuálneho i kognitívneho typu, pričom tieto pracovné miesta skutočne v mnohých prípadoch nahradili počítače.
Odborné uvažovanie
V istom zmysle výskum potvrdzuje, že študenti sa obávajú oprávnene. Podobné trendy však majú sklon pretrvávať v rámci jednotlivých povolaní, odvetví a úrovní dosiahnutého vzdelania, takže môžu len ťažko slúžiť ako návod, ktoré povolanie si vybrať alebo o akú úroveň vzdelania sa usilovať. Významným aspektom je podľa Levyho s Murnanom skutočnosť, že najsľubnejšími budúcimi kariérami sa stanú tie, ktorých základ bude tvoriť odborné uvažovanie alebo komplexné komunikačné schopnosti.
Odborné uvažovanie znamená chápanie, akým spôsobom pristupovať k novým a odlišným problémom, ktoré nezapadajú do skupiny minulých problémov. Komplexné komunikačné schopnosti zahŕňajú chápanie myšlienok, umenie vyhodnotiť ich spoločenský význam a umenie presviedčať -- tieto úlohy nemôže zvládnuť žiadny počítač.
Študovať v súvislostiach
Ak mladí ľudia príslušným spôsobom nasmerujú svoje úsilie, môžu si tieto schopnosti vybudovať prakticky v každom významnom odbore univerzitného štúdia. Tí, čo by si počas vysokoškolských rokov radi osvojili technické znalosti v úzko špecializovanom odbore, ktorý majú radi, by navyše nemali vyvodzovať mylný záver, že sa musia svojho sna vzdať. Špecializácia na obchod, financie či právo človeka pred komoditizáciu skutočne neochráni. I v týchto odvetviach podnikoví manažéri v konečnom dôsledku kupujú a predávajú zamestnancov a podobne je to aj u špecialistov na technické odbory. A nie každý sa vo svete biznisu vypracuje až úplne na vrchol.
Dôležité je, aby si študenti pamätali, že by sa mali motivovať na získanie hlbokého poznania, nie na bezduché memorovanie študovaných predmetov, ak chcú hrať úlohu skutočného experta v odbore, pre ktorý sa nakoniec rozhodnú. Zároveň by mali investovať do získania komunikačných schopností, ktoré budú tiež rozhodujúce pre úspešnú kariéru.
Dosiahnutie takéhoto druhu vzdelania pravdepodobne znamená venovať sa tomu, čo človek prirodzene pokladá za zaujímavé a pútavé, či už sú to financie alebo fyziológia. Študenti by mali skoncovať s obavami, pohrúžiť sa do milovaného odboru a naučiť sa uznávať ľudí, ktorí sa v ňom pohybujú. To, čo im možno pripadá ako nedosiahnuteľný luxus, je v skutočnosti nevyhnutnosť, ktorú si nemôžu dovoliť odmietnuť.
Autor je profesor ekonómie na Yalovej univerzite a autor kníh Irrational Exuberance a The New Financial Order: Risk in the 21st Century.
Copyright: Project Syndicate 2006