Manažovanie malej organizácie charakterizujú vlastné špecifiká. Ľudia v nej majú k sebe bližšie, ich vzťahy sú prehľadnejšie, všetko je akoby pod väčším drobnohľadom. "V prvom rade musia byť spokojní zamestnanci. S tým súvisí nielen riadne vyplácanie miezd, ale i vytváranie dobrých pracovných podmienok. Práca s ľuďmi je však v súčasných podmienkach veľmi náročná a zodpovedná," hovorí majiteľ malej pekárne v bratislavskej Petržalke Ladislav Kiselica.
Dnes si po pätnástich rokoch podnikania často spomína na svoje podnikateľské začiatky, na prechod z veľkej štátnej organizácie do novozriadenej vlastnej firmy. Hoci mal skúsenosti z rôznych úrovní riadenia, cesta manažovania malého podniku v úplne iných podmienkach bola pre neho veľkou neznámou. Ale v podobnej situácii boli v tom období takmer všetci podnikatelia.
Boj proti fluktuácii
"Od začiatku som si uvedomoval vysokú zodpovednosť za každý krok. Keďže mám danú vieru v človeka, venoval som individuálnej práci s ľuďmi mimoriadnu pozornosť," hovorí Kiselica. O každom pohovore pri nástupe pracovníka si robil krátky záznam. Bolo treba prekonať prvotné problémy fluktuácie, tá sa však postupom času neustále znižovala. "Zmeniť prístup ľudí, ich myslenie, vzťah k organizácii, upevňovať vzťahy medzi nimi samotnými, nebolo ľahké, ale ovocím je konsolidovaný kolektív, pocit spolupatričnosti k firme i jej dobré meno," hovorí.
Manažér by mal mať rád ľudí
Podnikanie sa podľa neho nemôže stať len vecou zisku. Dobrý manažér musí mať ľudí rád, pochopiť ich v radostiach i v starostiach. Ani rozviazanie pracovného pomeru by nemalo prebiehať v nenávisti, hneve. Odchádzajúcemu pracovníkovi je dôležité vysvetliť, prečo musí odísť z firmy. "Patrím k tým, ktorí majú prevažujúco demokratický prístup k riadeniu, ale o to je to niekedy zložitejšie. No osobne sa mi táto cesta osvedčila," prezrádza.
Ako pokračuje, dobrého šéfa by si pracovníci mali vážiť nie pre jeho podnikateľské úspechy, ale charakter, morálku, schopnosť pomôcť. Manažér malej firmy by mal byť spravodlivým, slušným, dôsledným človekom, nikdy sa nepovyšovať nad ostatných, vo svojom konaní uplatňovať sebakontrolu, byť vzorom pre svoje okolie.
Je len prirodzené, že autoritu šéfa má tvoriť vysoká odbornosť. "V malej organizácii musí poznať problematiku, rizikové body, musí hľadať východisko z každej situácie, pretože z ekonomických dôvodov sa nemôže obklopiť širším kolektívom riadiacich pracovníkov," vysvetľuje.
Komunikácia vie predísť nedorozumeniam
Majiteľ i manažér malého podniku by podľa Kiselicu mal poznať svojich pracovníkov podľa mena. "Zdá sa to zdanlivo ako maličkosť, ale v praxi to znamená veľa," hovorí. Ako pokračuje, riadiť znamená aj s ľuďmi sa radiť. "Pravidelne sa ich pýtam, čo by sa podľa nich vo výrobe dalo zlepšiť, zaviesť nové. Je to nevyhnutné - bez komunikácie sa úspechy nedostavia," prízvukuje. Správnu komunikáciu považuje za vysoko efektívny prostriedok v práci s ľuďmi. Jeho firme priniesla mnohé zlepšenia, zvýšenie výkonov. Navyše zamestnancom záujem o ich názory dodáva zdravé sebavedomie, prináša im pocit, že sa podieľajú na riadení, že sú vo firme potrební.
"Komunikáciou sa dá často predísť problémom v medziľudských vzťahoch, pretože vysvetlenie si nedorozumení prináša vždy svoj výsledok. Je to aj istým druhom umenia, no vyžaduje si premyslený a citlivý prístup," uzatvára Kiselica.