StoryEditor

Elena Kohútiková: Už sa teším do novej práce

Bývalá viceguvernérka NBS a nová členka Predstavenstva VÚB Elena Kohútiková pre HN.
Po pôsobení v Štátnej banke Československej a Národnej banke Slovenska po prvýkrát prichádzate do súkromnej bankovej inštitúcie, konkrétne do VÚB. S akými pocitmi?
- Až taká novinka to pre mňa nie je. Po skončení vysokej školy som totiž začínala v podniku (v ZŤS Dubnica, pozn. red.), a aj keď išlo o štátnu firmu, bol to podnik. Možno je to osudové, že sa po období, keď som pracovala vo výskume a po šestnástich rokoch v centrálnej banke, vraciam do podnikateľskej sféry. Je to pre mňa veľmi zaujímavé a teším sa na to.
V čom je to pre vás zaujímavé?
- Pri práci, ktorú sme robili v centrálnej banke, bola komunikácia s podnikateľskou sférou, ako i s bankovým sektorom, úplne samozrejmá. Dnes sa budem môcť pozrieť na to všetko, na ekonomiku Slovenska, z iného pohľadu. Pre mňa je dobré, že budem môcť skombinovať vedomosti, ktoré mám z pozície tvorcu politiky, s mojou budúcou prácou na úrovni, ktorá je tým vykonávacím motorom ekonomiky. Považujem to za ďalšiu výzvu vo svojom živote. A som rada, že ju budem môcť realizovať práve vo VÚB, ktorú pokladám za dynamickú inštitúciu s vynikajúcim manažmentom.
Objavili sa však špekulácie, že vďaka nejednoznačnosti zákona by ste napriek vypršaniu mandátu mohli po určitom čase pokračovať vo funkcii viceguvernérky.
- Viem o týchto snahách, ale neboli zmaterializované v konkrétnej ponuke. Fakticky siedmy mesiac som mimo bankovej rady a keby bol niekto chcel, aby som sa vrátila späť, mal na to dostatok priestoru a času. Určila som si čas na rozmýšľanie o ponukách, a potom som rozhodla.
Nelákalo vás napríklad aj podľa vzoru bývalého guvernéra NBS Mariána Juska opustiť bankovú sféru?
- Väčšinu ponúk som dostala z finančného sektora. Boli aj mimo, ale dobre viete, že mojou srdcovou záležitosťou je euro. A kde inde môžem uplatniť to, čo v sebe mám a čo chcem ešte urobiť, ako v bankovom sektore, ktorý bude spolu s centrálnou bankou najdôležitejším faktorom pri zavádzaní spoločnej meny. Mojou prioritou bolo zostať práve v tejto oblasti, rada by som v nej pokračovala.
Vaše meno sa spomínalo aj v súvislosti s postom ministerky financií či splnomocnenkyne vlády pre euro. Dostali ste takéto ponuky?
- Žiadnu ponuku na ministerku financií či splnomocnenkyňu pre euro som nedostala.
A ponuky vstúpiť do politiky?
- Mala som ich viackrát, nevstúpila som.
Je aj bývalá viceguvernérka pred nástupom do nového zamestnania nervózna?
- Nie je to nervozita, je to skôr určité očakávanie, mám už plno nápadov, ktoré si postupne dávam na papier. Čaká ma mnoho vecí, ktoré som už robila v Národnej banke, aj keď z iného pohľadu. Nové bude pre mňa, že na všetko budem musieť hľadieť aj z pohľadu zisku. To sa budem musieť naučiť. Nehanbím sa opýtať, priznať, že niečo neviem a učiť sa. Čakajú ma aj noví kolegovia, nové problémy, ale to vnímam ako niečo, čo ma posúva ďalej.
Vo VÚB preferujú modrú, máte v šatníku dostatok oblečenia tejto farby?
- Tak ja im to trochu naruším (smiech). Ale mám rada aj modrú farbu.
Aké to bolo mať po toľkých rokoch v centrálnej banke voľný čas, byť takpovediac nezamestnaná?
- Až teraz som si po 29 rokoch práce dovolila taký luxus a dopriala trochu voľna. Som veľmi šťastný človek, pretože sa mi v júli narodila vnučka, a tak som mohla niečo dať v tom prvom období svojej dcére, čo som jej vďaka môjmu životnému osudu nemohla dať, keď bola ona menšia. Dokonca som po dlhých rokoch aj pravidelne cez týždeň varila. Ja ináč neviem, čo je to voľný čas. Píšem, prednášam a vybavila som si mnoho vecí, ktoré boli nakope niekoľko rokov a čakali, keď budem mať voľnú chvíľu.
Určité obdobie je dobré byť aj doma, spraviť si revíziu v hlave, čo chcete ďalej robiť, zvažovať ponuky a vybrať si tú najlepšiu. A ja som si, podľa mňa tú najlepšiu, aj vybrala. A už sa teším do práce...
Váš nástupca v Národnej banke ešte stále nie je vymenovaný. Bude mať aj z toho dôvodu ťažšiu pozíciu pri nástupe do funkcie?
- Dúfam, že to bude kompetentný človek a bude vedieť veľmi rýchlo nadviazať na moju prácu. Závisieť to bude od toho, či príde ako nováčik a bude sa musieť so všetkým oboznamovať, alebo ako skúsený človek. Určite treba pohnúť veci súvisiace s eurom, lebo tie sa momentálne hýbu len pomaly, a to nie je dobre, máme veľmi málo času. A keď sa veci robia vo veľkej náhlivosti, prinášajú veľké riziká a náklady.
Keďže vláda chce dodržať termín vstupu do eurozóny v januári 2009, tak treba na tom začať intenzívnejšie pracovať. Všetky dokumenty a politika súvisiaca s týmto procesom sú pripravené vrátane národného plánu. Dôležitý bude manažment jednotlivých krokov, spolupráca príslušných zložiek nielen v centrálnej, ale aj v obchodných bankách a v podnikateľskej sfére. Môj nástupca nájde tím perfektných ľudí znalých veci, ktorí mu pomôžu veľmi rýchlo sa zorientovať.
A ako vnímate predlžovanie vymenovania nového viceguvernéra? Zatiaľ nie je známe ani meno kandidáta.
- Nie je dobré, ak jeho kreslo zostáva neobsadené. Žiaľbohu, asi je to už tradícia. Po tom, ako sa Marián Jusko stal guvernérom v júli 1999, uvoľnené miesto viceguvernéra sa obsadilo až v marci 2000. Keď odišiel kolega Mudrík v máji 2001, nový viceguvernér bol vymenovaný až v januári 2002. Zabúda sa asi na to, že pozícia viceguvernéra je veľmi dôležitá, riadi fakticky pol banky. Tá si to vie zariadiť, vždy v nej bola absolútna zastupiteľnosť, ale viceguvernér zodpovedá za určitú politiku, formuluje ju, koordinuje a presadzuje, a nie je dobré, keď takýto kľúčový človek dlhšie chýba. Je mi ľúto, že som nemala svoje vedomosti a poznatky komu odovzdať.
Dalo by sa zabrániť politizovaniu pri výbere členov bankovej rady?
- Nechcem o tom špekulovať. Nikdy sa však nemôžete pri spôsobe, keď kandidáta navrhuje vláda, schvaľuje parlament a vymenúva prezident, tváriť, že je to apolitický proces. Ale to je aj správne. Bola som zvolená v tajnom hlasovaní parlamentu, mala som dôveru prezidenta a vlády, a to je dôležité. Ale ako odborníčka. Ja som nikdy žiadne veľké politické tlaky necítila.
Nová vláda potvrdila, že termín nášho vstupu do eurozóny chce dodržať. Čo by ho s príchodom ľavice k moci mohlo ohroziť?
- To budeme vedieť pri štátnom rozpočte na budúci rok a jeho výhľade na ďalšie obdobie.
A čo inflácia, bude ju centrálna banka schopná ustrážiť?
- Myslím si, že treba otvorene povedať, že boj s infláciou nezvládne centrálna banka sama. Vďaka otvorenosti ekonomiky sú už jej
možnosti obmedzené. Aj tu bude kľúčové, či rozpočet nezakladá dopytové tlaky, lebo tu nejde len o výšku deficitu. Tá sa inak posudzuje, keď ekonomika rastie šesťpercentným tempom, ako keď rastie o dve percentá. Aj trojpercentný deficit pri vysokom ekonomickom raste môže avizovať expanzívnu fiškálnu politiku. Druhá dôležitá diskusia musí prebehnúť o raste miezd.
Centrálna banka môže zvyšovať úroky len do určitej hranice, potom sa už tieto kroky stávajú neúčinné. Aj preto sme v systéme ERM II, aby sa počas tých dvoch rokov ukázalo, či sme schopní žiť bez aktívnej kurzovej politiky a pri takejto otvorenosti ekonomiky aj s obmedzeným dosahom menových nástrojov, napr. úrokov. A či politiky, ktoré majú nahradiť menovú, fungujú. Teda hlavne politika fiškálna a mzdová a rovnako aj flexibilita trhu práce. Inflácia je najťažšie kritérium, s ktorým budeme musieť bojovať.
Čo by sme stratili v prípade, ak by sme termín 1. január 2009 prepásli?
- Ak by sa tak stalo vlastnou chybou, stratili by sme dôveryhodnosť. A to je veľakrát 90 percent hodnotenia krajiny. Veľa investorov sem išlo s tým, že budú mať eliminované kurzové riziko v roku 2009. A s tým, že krajina bola dôveryhodná a svoje slovo dodržiavala. Tak isto je dôležitá aj dôvera obyvateľstva a domácich podnikateľov. Môžu sa zmariť aj investície, ktoré napríklad veľké podniky už do prechodu na euro musia vynakladať. Slovensko má ideálnu šancu zaviesť spoločnú menu v roku 2009, ekonomika rastie, znižovanie deficitu nebolí. Ak sa to prepasie z našej viny, bude to veľká škoda.
V bankovej rade zostala po vašom odchode len jedna žena. Tie sú na vysokých postoch stále vo výraznej menšine oproti mužom. Ako ste vy zvládli dilemu rodina - kariéra, pred ktorou stojí veľa žien?
- Celá kariéra prišla tak mimovoľne, nikdy som za ňu nebojovala. Od roku 1984, keď som ovdovela, som tvrdo pracovala, aby som uživila rodinu. Mala som dva-tri "džoby" a ešte som externe robila ašpirantúru. Moje dcéry mi neraz v čase, keď rodičia a deti prežívajú obdobie puberty a hovoria si veci otvorene, povedali, že všetky mamy sú doma, len ja nie. Dnes aj ony chápu, že človek nemôže byť z práce doma vždy o štvrtej.
Postavenie žien u nás sa stále berie tak, že sa majú viac starať o rodinu a muž robí kariéru. Okrem toho pre deti je matka v prvom období nenahraditeľná a skombinovať úlohu matky s vysokými funkciami je veľmi ťažké. Navyše samotná žena neustále balansuje medzi rodinou a prácou. No a nakoniec, žena nepôjde večer na pivo, kde sa mnohé veci diskutujú, ale domov, za rodinou. Muži preto radšej preferujú mať kolegu muža, ktorý na to pivo s nimi pôjde. Často sa potom ženy prijímajú len preto, aby boli uspokojené štatistiky.
Musí byť žena lepšia ako muž?
- V zásade áno. Ak chce byť dlhodobo braná ako autorita, musí tvrdo na sebe pracovať a musí byť záujem o jej názor. Inak postupne zapadne do priemeru.
Centrála VÚB má vysokú budovu, z ktorej vidieť aj budovu Národnej banky. Keď sa postavíte k oknu, s akým pocitom sa budete na ňu pozerať?
- Bude to veľmi príjemný pocit. Nie je to nostalgia, bola som pripravená na to, že odchádzam. NBS bude pre mňa vždy jedno dlhé a krásne obdobie života, ale nebudem za ním plakať. Treba zo svojho postu odchádzať s tým, že ste urobili niečo užitočné, že ste sa zachovali čestne a nenarušili ľudské vzťahy. Z tohto pohľadu sa každé ráno môžem s čistým svedomím pozrieť do zrkadla.
Idem do nového obdobia svojho života a teším sa naň tak isto, ako som sa kedysi tešila do centrálnej banky. Podstatná je jedna vec: aby ste s takou hrdosťou a radosťou, s akou si sadáte na stoličku, z nej aj vstávali. A toto si so sebou nesiem aj do VÚB.

Kto je Elena Kohútiková

Elena Kohútiková je uznávanou ekonómkou nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európy. Jej profesionálna kariéra po ukončení Ekonomickej univerzity v Bratislave sa začala v ZŤS Dubnica a od roku 1982 v Ekonomickom ústave SAV v Bratislave. Do bankového sektora vstúpila po revolúcii, keď začala pracovať v Štátnej banke Československej. Z nej po zániku Československa prešla na post vrchnej riaditeľky ekonomického úseku v Národnej banke Slovenska. V roku 1994 sa stala členkou jej bankovej rady a od marca 2000 zasadla do kresla viceguvernérky. Po skončení druhého šesťročného funkčného obdobia sa sťahuje do VÚB - od októbra bude novou členkou predstavenstva banky a zároveň vrchnou riaditeľkou Úseku finančných a kapitálových trhov.
menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/moja-kariera, menuAlias = moja-kariera, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
22. december 2024 21:00