Umožní pripravovaná reforma odvodov rozvoj domácich firiem, alebo aspoň vyvolá zvýšenie miezd ? Kde sú prekážky brániace vzniku a rozvoju slovenských firiem s originálnou výrobnou náplňou? Pomôžu ich odstrániť opatrenia z Minervy - projektu, ktorý sa zrodil na ministerstve financií a prijala ho vláda? O tom sa HN rozprávali s ministrom dvoch ponovembrových vlád Petrom Magvašim.
Zníženie daní v rámci reformy daňového systému malo podnietiť investície do priemyslu. Podnikatelia žiadajú znížiť odvody...
- Ich výrazné zníženie predpokladá aj Sulíkov (Richard Sulík - riaditeľ bratislavskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadov - OLO, bývalý poradca Ivana Mikloša, autor a spoluautor viacerých reformných návrhov, pozn. red.) návrh reformy odvodov. Ak by sa takáto reforma presadila alebo sa iným spôsobom znížili odvody, podnikateľom by malo zostať viac peňazí. Potom vraj budú zamestnávať viac nízkopríjmových skupín zamestnancov. Lenže tých je vo vyspelom priemysle, náročnom na inovácie vyššieho stupňa, málo. V skutočnosti firmy takto získané zdroje využijú inak. Veľké nadnárodné firmy budú prebytočné peniaze transferovať za hranice ako zisk, prípadne môžu zvýšiť mzdy našim ľuďom. Menšie slovenské firmy však prebytočné peniaze budú investovať, ale mimo vlastnej firmy, do osobnej spotreby napríklad do finančných pozícií, a nie do výskumu, aby priniesli nové produkty. Správanie podnikateľov bude sklamaním pre dobrú vieru reformátorov.
Prečo myslíte, že to tak dopadne?
- Reformami, akých sme svedkami na Slovensku, ešte nevznikne inovačná kultúra. Je málo firiem, kde zostala a rozvíja sa, napríklad vo Výskumnom ústave strojov a mechanizácie Zvolen. Tam sú konštruktéri, ktorí navrhujú robotické systémy pre francúzske jadrové elektrárne.
Nie je to aj preto, že v niektorých odboroch začínajú chýbať technicky zdatní ľudia?
- Áno. Dožíva posledná generácia konštruktérov a technológov. Sú to dnešní päťdesiatnici, ktorí vo svojich tridsiatich piatich rokoch boli na vrchole schopností. Mladší sa zasa za posledných pätnásť rokov od spoločenských zmien nemali kde pripraviť. Je to dôsledok deštrukcie štruktúr technickej prípravy výroby. Dôležitejšími sa stali ekonómovia, právnici a obchodníci so všetkým možným.
Vládny projekt zvaný Minerva, ktorý bazíruje na vzdelávaní, by to mal riešiť, nie?
- Minerva, ako je napísaná, rieši len vedomosti. Nie znalosti. Znalosti vznikajú tak, že mám možnosť využívať získané vedomosti a rozširovať ich. To sa dá len v praxi. Dnes chýbajú na Slovensku inštitucionálne hniezda - inkubátory, kde je možné nápady realizovať a pripraviť ich na hromadné využitie. Tak to robili Fíni od konca osemdesiatych rokov. Tam vznikali inkubátory pri univerzitách s úzkym prepojením na priemyselnú prax. Už vznikajú aj u nás, ale je trápne, čím sa zaoberajú...
Je aj možnosť, aby ľudia s teoretickou prípravou z našich škôl išli do zahraničia a tam získali znalosti...
- Je takáto možnosť, ale nemala by byť jediná - ako je to dnes. Koľkí sa však vrátia domov a využijú znalosti aj tu? Mala by to byť dvojsmerná, nie jednosmerná ulica.
Kde sú ďalšie bariéry, ktoré bránia vzniku nových výrobných kapacít pričinením domáceho kapitálu?
- Marketing je založený na štyroch P - price (cena), product, place (jeho umiestnenie), promotion (podpora reklamou). U nás sa to končí často pri prvom - price. Ešte sa využíva aj "place", lebo v okolí sú veľké trhy - Poľsko a Ukrajina. Málokto sa zameriava na produkt. Jeho dizajn je problém najmä preto, že sa nedá vyrábať bez zmeny technológie. A do nej treba investovať. Na to sa používa rizikový kapitál a ten u nás nie je. Navyše pre úspešné zavedenie nových výrobkov sú nevyhnutné náročne vybavené skúšobne prototypov. Ak u nás aj nejaké skúšobne boli, už zastarali.
V prvej skupine akčných plánov - vzdelávanie a zamestnanosť, je aj celoživotné vzdelávanie. Nezdôrazňuje sa však vzdelávanie v technických odboroch, nie je to chyba?
- Áno, zároveň je to dôkaz, že slovenskí priemyselníci blúdia a nechápu, kde sa rodí dynamický rast pridanej hodnoty. Že musia získať ľudí, ktorí ovládajú sofistikované technológie. Iba nimi možno produkovať konkurenčne schopné výrobky.
Veľa slovenských strojárskych podnikov padlo, pritom takmer každý mal nástrojáreň. Ani po roku 1989 sa nenašiel podnik, ktorý by začal vyrábať nástroje pre trh, a nie iba pre "výrobnú spotrebu". Pritom veľa českých výrobcov nástrojov sa udržalo a práve kvôli svojej tradícii si mohli dovoliť zvýšiť cenu. Hoci sú pod tlakom tvrdej konkurencie čínskych nástrojov či náradia...
- Odpovedať na to by mali finančné skupiny, ktoré ovládli slovenské strojárstvo po prvej vlne kupónovej privatizácie. Ale aj predstavitelia vraj štátom kontrolovaného DMD Holdingu. Výroba náradia je vysoko sofistikovanou výrobou, kde sa musia skĺbiť znalosti technológa, materiálového inžiniera a konštruktéra, a treba zvládnuť simulačné dizajnové prostriedky. Takže znalostná ekonomika...
Peter Magvaši (60). Zastával viacero manažérskych postov v rámci VHJ Závody valivých ložísk. V Moravčíkovej vláde bol ministrom hospodárstva a v prvej Dzurindovej vláde ministrom práce a sociálnych vecí. Teraz pôsobí v poradenstve a učí na košickej Technickej univerzite.