Marta Sališová: Chémia nie je ťažká, zle sa vyučuje

Aký význam má vo svete, v živote človeka, chémia?
- V podstate sa môžeme spýtať: čo na svete nie je chémia? Či sa pozrieme na autá, na pole, do kuchyne alebo musíme riešiť nejaký zdravotný problém, všetko, čo môžeme vidieť, sa kdesi začína chémiou. S chémiou sa stretávame všade.

Čo zavážilo, že ste si vybrali štúdium tejto vednej disciplíny?
- Najprv som si ani nemyslela, že budem chemičkou. Na základnej škole to bola skôr matematika, čo ma zaujímala. Mali sme však veľmi dobrého učiteľa chémie. Asi vďaka nemu som po strednej škole išla študovať práve tento odbor.

A dnes, čím je pre vás atraktívna vaša profesia?
- Myslím si, že má láka spraviť niečo nové, nasyntetizovať zlúčeninu, ktorú pred nami nikto iný nepripravil. Radosť z novo objaveného sa dá len ťažko niečím nahradiť.

Tým magnetom je teda experimentovanie v laboratóriu...
- Áno, najmä keď je človek mladší, viac ho to ťahá pracovať v laboratóriu. Neskôr mu pribúdajú aj iné povinnosti, snaží sa svoje poznatky odovzdávať mladším, viac nad experimentmi uvažuje, ako ich sám robí rukami. Vo vede však treba väčšinou na úspech dlho čakať. Chemik by mal byť preto nadšenec. Sú však odborníci, ktorí chcú vidieť výsledky rýchlejšie. Z tých môžu byť napríklad dobrí technológovia.

Pre mnohých ľudí bola chémia počas ich študentských čias jedným z najťažších predmetov, mali s ňou problémy, nemali ju radi. Je chémia naozaj taká ťažká a nezvládnuteľná?
- Nemyslím si, že by bola až taká nezvládnuteľná, ako sa mnohým javí. Problém môže byť aj v nesprávnom spôsobe jej výučby, v tom, že sa žiaci neučia rozumieť jej princípom, jej vnútornej logike, ale sa ju viac-menej učia naspamäť. Najmä u žiakov na základnej škole by sa mal hravou formou, jednoduchými experimentmi vyvolať ich záujem, podnietiť ich šikovnosť. Mali by sa viesť k tomu, aby sa pýtali: prečo je to tak?

Predsa však viaceré veci sa človek musí v chémii, tak ako aj v iných vedách, naučiť naspamäť...
- Samozrejme, podobne ako keď sa chcete dorozumieť po anglicky, musíte poznať slovíčka, pravidlá gramatiky či stavbu vety. Aj v chémii treba poznať "chemické slovíčka". Ak človek nepozná chemické názvoslovie, nevie napísať vzorec zlúčeniny, ak nepozná, resp. nevie odvodiť vlastnosti zlúčenín a nevie, ako sa správajú, nevie ani logicky dospieť k ich možnej reakcii.

Roky sa venujete stredoškolákom riešiacim chemickú olympiádu. Máme na Slovensku chemické talenty?
- A veľmi nádejné. Počas posledných šiestich rokov sme sa nevrátili z medzinárodných chemických olympiád bez medaily. Navyše až na jednu výnimku, s medailou prišli všetci štyria účastníci. Nedávno sme mali študenta z Prešova, ktorý už ako prvák na gymnáziu svojimi schopnosťami predstihol maturantov. Z medzinárodnej chemickej olympiády si hneď prvý rok doniesol bronzovú medailu, ďalší striebornú a nasledujúce dva dve zlaté. Navyše posledný rok bol tretí najlepší na svete spomedzi takmer 260 účastníkov.

Pokračujú takíto excelentní študenti ďalej v štúdiu chémie?
- Nie všetci. Napríklad prvý účastník československého družstva na medzinárodnej olympiáde v Perugii je lekárom v Martine. Iný, čo získal zlatú medailu, skončil farmáciu, oženil sa s Číňankou a dnes robí v istej firme v Číne. Niektorí však pokračujú v štúdiu chémie na popredných slovenských univerzitách. Bohužiaľ pre nás, spomínaný mladý muž z Prešova študuje chémiu na Karlovej univerzite v Prahe.

Zostávajú absolventi na Slovensku?
- Veľkým lákadlom pre nich sú lepšie vybavené univerzity a vedecké pracoviská na Západe. Mladí ľudia často odchádzajú spraviť si doktoráty do Švajčiarska či Francúzska alebo USA. Ja však verím, že sa nám budú vracať. Máme už na katedre viacerých kolegov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a budujú si kariéru na našej škole.

Čo by sa malo zmeniť v systéme vzdelávania, aby sa zvýšili šance, že sa aj na Slovensku vychovajú budúci nositelia Nobelovej ceny?
- Štát by mal rozvoju školstva a vedy venovať viac pozornosti. Je napríklad potrebné lepšie finančne ohodnotiť učiteľov na všetkých stupňoch škôl, aby si nemuseli zháňať iné zárobkové aktivity a mohli viac svojho času venovať žiakom a študentom, napríklad pri mimoškolskej činnosti. Zvýšila by sa tým šanca, že v slovenskom školstve bude pôsobiť viac šikovných ľudí.

Doc. Marta Sališová svoj profesionálny život spojila s vedeckou a pedagogickou prácou na Katedre organickej chémie bratislavskej Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej organickú chémiu aj vyštudovala. Viac ako dvadsať rokov je autorkou úloh z organickej chémie v najvyššej kategórii chemickej olympiády stredných škôl. Podieľa sa aj na organizovaní a výučbe na letných školách chémie pre stredoškolských študentov. Je členkou Slovenskej chemickej spoločnosti, na jej čele stála niekoľko rokov.