Pravdepodobne väčšina ľudí túži po tom, aby sa ich plat pokiaľ možno čo najrýchlejšie zvyšoval, respektíve dostali za svoju prácu spravodlivo zaplatené. Na druhej strane zamestnávatelia sa už poväčšine snažia fungovať čo najefektívnejšie, čiže pri čo najnižších nákladoch. Zároveň však výška mzdy závisí aj od toho, aký prístup odmeňovania si zvolí ten-ktorý šéf. Či bude k odmeňovaniu svojich ľudí pristupovať profesionálne, alebo viac či menej si v tomto smere robiť vlastnú politiku.
Ťažko dosiahnuteľná spravodlivosť
Spravodlivosť v odmeňovaní je v mnohom subjektívna, zhodujú sa odborníci. Túto subjektivitu zmenšujú dobre postavené a merateľné kritériá. Podľa riaditeľa AG Štúdia Gerič Alexandra Geriča firmám sa oplatí snažiť sa správne a spravodlivo odmeňovať svojich ľudí, pretože ide o silný motivačný faktor a ich prístup sa významne podpisuje pod kvalitu práce či fluktuáciu ľudí. Rozumné firmy majú veľmi precízne nastavené pravidlá, ktorým spravidla rozumie každý pracovník. Absolútna spravodlivosť sa však ani podľa neho dosiahnuť nikdy nedá.
"Miera spokojnosti s platovým ohodnotením je ako nekonečný príbeh. Čokoľvek by ste urobili, vždy sa zamestnanci budú porovnávať a mať svoje zaručené informácie o vyšších platoch niekde inde. Nie vždy však porovnávajú tie isté veličiny - základný plat, plat vrátane odmien či benefity," vysvetľuje riaditeľ úseku ľudských zdrojov Slovenskej sporiteľne Martin Čambor.
Pracovať na sebe
Ako si môže k lepšej mzde pomôcť samotný zamestnanec? Jednoznačne by človek mal na sebe pracovať, rozširovať a rozvíjať svoje vedomosti, skúsenosti, byť iniciatívnym pri preberaní zodpovednosti za nové projekty, úlohy, stať sa pre firmu dôležitým. To je podľa riaditeľky divízie ľudských zdrojov spoločnosti T-Mobile Slovensko Kataríny Brončekovej najlepšou cestou preto, aby jeho "trhová cena" rástla. Najvhodnejší čas na otvorenie debaty so šéfom o zvýšení mzdy je podľa nej pri rozhovore o výkone zamestnanca - hodnotiacom rozhovore.
Podľa Čambora, ak pracovník nie je na vrchole platového rozpätia svojej pracovnej pozície a má sa kam posúvať - vtedy mu môžu pomôcť nadštandardné pracovné výkony. "Ak však dosiahol maximum, mal by sa zamyslieť, ako a dokedy najneskôr chce bojovať za vyššiu pracovnú pozíciu. Vtedy by mal nielen poukázať na svoje nadštandardné výsledky na súčasnom mieste, ale aj na prednosti, pre ktoré by sa mal posunúť vyššie," radí.
Ako upozorňuje Gerič, pracovníci by sa mali snažiť spoznať pravidlá hry na svojom pracovisku, prístupy, ktoré sa týkajú ich práce, postupu, zvyšovania vedomostí, vrátane pravidiel o odmeňovaní. Často sú prekvapení, keď zistia, že ich odmena môže mať rôzne súčasti - napríklad pohyblivý pracovný čas, firemné akcie, podiel na hospodárskom výsledku, pevnú odmenu, cieľovú odmenu za konkrétne výkony. Najhoršie, čo človek môže urobiť pre svoj plat, je, že bude "len chodiť do roboty".
Pravidlá zvyšovania platu by si podľa Geriča mali obe strany - zamestnanec a zamestnávateľ - dohodnúť spravidla na začiatku vzájomného vzťahu. Často to, paradoxne, zamestnanci podceňujú. Aj vzhľadom na neznalosť vlastných práv a možnosti či strach.
Stále významné "kamarátšafty"
Zamestnanci sa k zvýšeniu platu snažia dostať rôznymi i neférovými spôsobmi. Napríklad aj pod odmeňovanie sa podľa skúsenosti z praxe podpisujú také fenomény ako kamarátšafty či "vlezritectvo". V takýchto prípadoch sa podľa názoru psychológa, lektora a projektového manažéra poradenskej spoločnosti FBE Patrika Tótha vychádza z toho, že aj šéf je človek so svojimi slabinami a, samozrejme, samoľúbosťou. "Niekedy je hranica medzi vykonávaním povinností a vnucovaním sa do priazne šéfa tenká. Súvisí to aj s pracovnou náplňou. Jeden typ práce si vyžaduje poslušnosť a presné dodržiavanie pokynov a iný kreativitu a kritické myslenie," dopĺňa.
Podľa Brončekovej pokiaľ má manažér balík peňazí určený na zvýšenie miezd zamestnancov, a možnosť rozhodovať, komu pridá a komu nie, jeho rozhodnutie bude v značnej miere ovplyvnené faktorom obľúbenosti. Táto obľúbenosť býva zvyčajne kombináciou plnenia úloh a iných očakávaní od zamestnanca, medzi ktoré môže patriť aj vtieranie sa do priazne. "Čím viac manažérovi záleží na tom, aby ľudia boli odmeňovaní spravodlivo a v tíme vládla zdravá atmosféra, tým väčšiu váhu prisúdi dosiahnutým pracovným výkonom," uzavrela Brončeková.