Spoločenské správanie medzi Japoncami na jednej strane a v styku s cudzincami (gaijin) na druhej, sa v mnohých ohľadoch odlišuje od zvyklostí v západných, ale aj susedných ázijských štátoch. Čiastočne to vyplýva z toho, že Japonsko je ostrovný štát a povedomie jeho obyvateľov sa vytváralo dlhodobou izoláciou, ako aj pestovaním poctu jedinečnosti a výnimočnosti. Preto budovanie obchodného vzťahu si vyžaduje mimoriadne dobrú prípravu.
Ako získať "tvár"
Bezchybné zoznámenie sa a správne odovzdanie vizitky sú dva úkony, ktoré sú pri nadväzovaní stykov s japonskými obchodníkmi dôležité. Zoznámeniu však ešte predchádza odporúčanie. V Japonsku totiž nie je zvykom priamo sa obrátiť na firmu, s ktorou by ste chceli obchodovať, pretože Japonci neobchodujú s niekým, koho nepoznajú.
V japonskom ponímaní slušnosti je veľmi nezdvorilé jednoducho zavolať potenciálnemu zákazníkovi a požiadať o termín obchodného stretnutia. Ak vás ešte nepoznajú, nemáte "tvár", a preto si to vyžaduje sprostredkovanie tretieho, aby vás u Japoncov uviedol. Takýmto spôsobom "tvár" získate a súčasne aj možnosť vykonať prvú návštevu na zoznámenie.
Jestvuje niekoľko spôsobov, ako byť uvedený vhodným partnerom, alebo organizáciou. Ideálnym sprostredkovateľom je vysoko vážená osoba alebo inštitúcia, známa obom stranám (uznávaný štátnik na dôchodku, priateľ z golfu a pod.), prípadne obchodno-ekonomické oddelenie nášho veľvyslanectva. Potenciálnymi sprostredkovateľmi sú obchodné komory a ich zastúpenia, vhodné sú aj špedičné, alebo medzinárodné právnické firmy.
Správne uvedenie je v Japonsku natoľko dôležité, že tam vznikli osobitné poradenské agentúry, ktoré sprostredkúvajú zoznámenia s japonskými firmami. Je samozrejmé, že za túto službu treba zaplatiť.
Predklon či ruka?
Na prvom stretnutí prebieha predstavovanie veľmi formálne. Začína sa najvyššie postavenou osobou, potom prichádzajú na rad ostatní v hierarchickom poradí. Často sa predstavovania ujme nižšie postavený Japonec, ktorý predstaví zodpovedajúce osoby. Bolo by vrcholne nezdvorilé priamo osloviť vysokopostaveného manažéra a takto sa s ním zoznámiť.
Podávanie rúk medzi Japoncami nie je obvyklé. Namiesto toho etiketa vyžaduje predklon, odstupňovaný podľa postavenia. Pri predklone chrbát musí zostať vystretý, ruky voľne pozdĺž tela. Hĺbka predklonu závisí od situácie. Najčastejšie je potrebný len ľahký predklon asi o 20 stupňov v trvaní 1 až 2 sekúnd. Hlbší predklon patrí nadriadeným a pri osobách, ktorým chcú preukázať mimoriadnu úctu, dosahuje takmer 45 stupňov a trvá 2 až 3 sekundy.
Jestvujú aj pravidlá, kto sa má pred kým predkloniť hlbšie: nižšie postavený pred vyššie postaveným, mladší pred starším, žena pred mužom (!), žiak pred učiteľom, hostiteľ pred hosťom, predavač pred zákazníkom a dlžník pred veriteľom.
Japonci, najmä mladší, sú si vedomí, že v západných krajinách je zvykom podať ruku na pozdrav. Preto cudzincov pozdravujú kombináciou podania ruky a ľahkého predklonu. Predsa však by ste mali každý predklon opätovať, budete pôsobiť uvoľňujúco a ústretovo. Od cudzincov sa to očakáva a za dostatočné sa považuje hlbšie sklonenie hlavy, alebo mierny predklon. V prípade pochybností sa treba usmiať a napodobniť Japoncov. Jedinou výnimkou je predklon predavača v obchodnom dome, ktorý nemusíte opätovať.
Obrad meishi
K formálnemu zoznámeniu patrí výmena vizitiek -- meishi. V japončine pre mnohé mená jestvuje rozdielny spôsob písania a aj pre samotných Japoncov je často ťažké správne napísať meno nového známeho. Aby sa tomuto problému predišlo a tiež, aby sa jednoznačne spoznalo postavenie na hierarchickom rebríčku podniku, v Japonsku sú vizitky absolútne nevyhnutné. Odporúča sa mať ich dvojjazyčné v angličtine a japončine.
Výmena vizitiek je malý obrad. Držia sa medzi palcom a ukazovákom, obrátené tak, aby si ich prijímajúci mohol ihneď prečítať, odovzdávajú sa a prijímajú oboma rukami, s pohľadom do očí a ľahkým predklonom. Vizitku, ktorú ste dostali, starostlivo prečítajte a prípadne sa spýtajte na poradie mien (ktoré je meno a priezvisko), prípadne správnu výslovnosť. Počas rozhovoru zostáva vizitka na stole ako pomôcka pre pamäť.
S vizitkou treba zaobchádzať s úctou, pretože u Japoncov reprezentuje "tvár" (zaradenie v hierarchii a identifikáciu osoby). Nikdy by ste ju nemali vložiť do zadného vrecka, alebo si na ňu písať! Znamená to zneváženie toho, kto vám ju dal. Ak ste niekde pozvaný, výmenu vizitiek začína hostiteľ. V prípade pochybností sa prizerajte, ako to robia druhí.
Nabudúce:
Japonci sa oslovujú zdvorilo