Oprah Winfreyová -- z obrazovky riadi myslenie Američanov

Každý, až na jej najlepšieho priateľa, jej povedal, že to nikam nedotiahne. Bola čierna, chudobná a tučná. Napriek tomu sa jej ako jednej z mála podarilo dosiahnuť "americký sen," stať sa z chudobného, a navyše černošského dievčaťa z amerického juhu jednou z najoslavovanejších celebrít a najbohatších žien na svete. Podľa časopisu Forbes je s príjmami okolo 1,5 miliardy dolárov deviatou najúspešnejšou podnikateľkou na svete a v popularite medzi celebritami predbehla aj Barbaru Bushovú či bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú. Predstihla ju len Hillary Clintonová.

Kruté detstvo
Narodila sa 29. januára 1954 v meste Kosciusco v štáte Mississippi v zvlášť chudobnej rodine. Jej neplnoletá matka Vernita Leeová pracovala ako slúžka, otec Vernon Winfrey bol vojak. Pôvodne sa mala volať Orpah (Orpa) ako v Biblii jedna zo žien moabských kmeňov z knihy Rút, no rodina meno poplietla a svet zábavného priemyslu ju neskôr poznal už ako Oprah. Svoje budúce moderátorské schopnosti si natrénovala už ako malé dieťa u starej mamy, ktorá ju vychovávala do šiestich rokov. Neskôr do 13 rokov vyrastala u svojej slobodnej matky, u ktorej sa však detstvo zmenilo na utrpenie. Pravidelne bitá a týraná utekala z domu, až sa úrady rozhodli umiestniť ju do polepšovne. Tam ju však pre nedostatok voľného miesta neprijali a v tejto bezvýchodiskovej situácii si ju k sebe do Nashville vzal otec, ktorý vojenský dril presunul na dcéru. Oprah musela byť v noci pripravená na prípadnú mimoriadnu udalosť, každý deň čítať z knihy a prečítané state písomne vypracúvať.

Ovplyvnila aj Biely dom
Kariéru odštartovala ako 17-ročná, keď ju prijalo rádio v Nashville. Už o dva roky neskôr podpísala zmluvu s televíznou stanicou v meste ako budúca reportérka a krátko nato sa zapísala na štúdium múzických umení na Štátnej univerzite v Tennessee, známej ako univerzita černochov. Od januára 1984 začala v Chicagu uvádzať reláciu AM Chicago, ktorá sa stala vďaka nej takou úspešnou, že ju o dva a pol roka premenovali na Oprah Winfrey Show. Spočiatku to bola svojím obsahom bežná talkshow, v polovici 90. rokov však Winfreyová preladila aj vďaka zážitkom z vlastného detstva na omnoho vážnejšie témy: utrpenie znásilňovaných žien, detí, osudy obetí nehôd či z periférie spoločnosti. Postupne si tak pripútala divákov, že sa stala najvplyvnejšou osobnosťou v USA, ktorá úplne zmenila spôsob myslenia bežných Američanov. Jej hlas doletel až do Bieleho domu. V roku 1991 Oprah iniciovala kampaň na vytvorenie databázy usvedčených pedofilov a tyranov detí a vypovedala aj pred Výborom Senátu pre spravodlivosť v snahe presvedčiť zákonodarcov, aby schválili zákon o ochrane dieťaťa. V roku 1993 vtedajší prezident Bill Clinton podpísal zákon o vytvorení databázy zločincov, za ktorý Oprah bojovala a ktorý sa v USA ujal ako Oprahin zákon.

Prvá medzi ženami
Ešte predtým, než sa stala populárnou vďaka svojej talkshow, upútala pozornosť divákov ako herečka. Slávu si vydobyla v Spielbergovom filme Purpurová farba, za ktorý ju nominovali na Oskara v kategórii vedľajšia úloha. Cenu nakoniec získala Anjelica Houstonová a objavili sa hlasy, že Oprah nevyhrala pre vtedajšiu averziu voči režisérovi Spielbergovi a názorom, že film by bol lepší, keby ho režíroval černoch. Neskôr si však stratu vynahradila televíznymi cenami Emmy.
Láska k herectvu a úspech talkshow ju viedli v roku 1986 k založeniu vlastného štúdia HARPO Productions. To neskôr kúpilo vysielacie práva na Oprah Winfrey Show, čím sa Oprah stala prvou ženou, ktorá vôbec vlastnila a produkovala vlastnú šou. Neskôr začala produkovať televízne minisérie a postupne viaceré seriály. Jedným z najväčších projektov je však Šou Dr. Philla, ktorá sa vysiela vo viacerých krajinách sveta a ktorú vyrába práve jej štúdio. Cez jej slávu a vplyv by si najnovšie chcela prilepšiť televízna spoločnosť CBS 4, ktorá koncom mája kúpila práva na vysielanie jej talkshow, najsledovanejšieho programu v USA.

"Uvidíme, čo povie Oprah"
Jej vplyv na ľudí cez talkshow, v ktorej sa často vyspovedala ľuďom z vlastných chýb a hriechov, tak rástol, že postupne začala ovplyvňovať ich životy pomaly viac než kongresmani. V 90. rokoch založila v rámci Oprah Winfrey Show klub čitateľov a kniha, ktorú predstavila na televíznej obrazovke, sa v momente stala bestsellerom. Ak napríklad ponúkla divákom ako vynikajúcu knihu román Johna Steinbecka Na východ od raja, jej predajnosť niekoľkonásobne stúpla a po výbere Anny Kareninovej zmizol román Leva Nikolajeviča Tolstého z kníhkupectiev. Nie vždy bol však jej vplyv prijatý pozitívne. V jednej z relácií v roku 1996, keď sa v USA objavil prípad BSE, známeho šialenstva kráv, Winfreyová vyhlásila, že "už nikdy nezje ani jeden hamburger"! Ohlas na seba nenechal dlho čakať. Texaskí chovatelia dobytka ju zažalovali za "bezdôvodné ohováranie ich produktov" a poukazovali na to, že jej poznámky údajne spôsobili prepad cien hovädzieho mäsa a obrali chovateľov o 12 miliónov dolárov. Súd trvajúci vyše dvoch mesiacov ju neskôr oslobodil s tým, že jej nevhodná reakcia bola spontánna a nechcela nikoho poškodiť.
Za jej preferovanie problémov hlavne žien si vyslúžila aj kritiku. Podľa mnohých nielen mužov, ale aj žien, je prehnane feministická. Vo svojich programoch napríklad o manželskej nevere na mužoch - záletníkoch "nenechá suchú nitku," zatiaľ čo rovnaké správanie v prípade žien zvykne bagatelizovať.

Zdroje: www.achievement.org, Wikipedia, The Financial Times, Rocky Mountain News