Niektorí muži musia čeliť výsmechu, že im lezie na mozog testosterón. Testosterónom sa však dá naozaj aj otráviť -- rizikovou skupinou sú najmä muži v stresujúcich povolaniach. Prihodilo sa to napríklad časti skupiny deviatich amerických inžinierov pracujúcich pri ťažbe ropy. Výskumníci z Georgia State University merali hladinu ich testosterónu pred nástupom do práce a sledovali vývoj ich nádejne vyzerajúcej kariéry.
Ohrozená kariéra
Už po deviatich mesiacoch boli štyria z piatich mužov s najvyššou mierou testosterónu vyhodení alebo dobrovoľne odišli. Zvyšní štyria s nižšou hladinou v kariére pokračovali. Dôvod bol jednoduchý. Muži s vysokou hladinou testosterónu reagovali často negatívne, predovšetkým na frustrujúce situácie alebo v prípadoch, keď sa objavili nejaké pochybnosti. Práca inžinierov si vyžadovala dlhé, osamelo strávené hodiny na odľahlých miestach, zároveň museli byť poruke 24 hodín denne. Tieto podmienky neboli najlepšou voľbou pre mužov s vysokou hladinou testosterónu.
Veľký a silný otec
Sotva bude nejaký zamestnávateľ novým uchádzačom merať hladinu ich hormónov a uvažovať, či sa hodia pre jeho zámery. Testosterón -- ako symbol mužnosti -- však vo firmách môže hrať svoju úlohu aj v obraznejšom zmysle. Hoci sú práve domácnosti zvyčajne opisované ako miesta, kde sa môžu realizovať ženy, neznamená to, že je rodina ako celok ovládaná ženskými princípmi. Z historického hľadiska mnohí autori považujú patriarchálny model rodinných vzťahov za vzor pri utváraní hierarchií v moderných organizáciách. Spolu s mužskou dominanciou sa do organizácie prenášajú aj mechanizmy a citové väzby, ktorými si muži v rodinách udržujú svoje dominantné postavenie a autoritu. Štýly vedenia a ovplyvňovania ľudí v mnohých organizáciách z psychologického hľadiska neraz veľmi pripomínajú spôsoby, akými sa autoritatívni otcovia presadzujú doma. V takýchto organizáciách sa, rovnako ako v patriarchálnych rodinách, predovšetkým vo vzťahu otca a syna, u pracovníkov najviac cenia ich prejavy úcty voči nadriadeným, zmysel pre povinnosť, odriekanie a odvaha.
Kult namiesto kultúry
Takéto organizácie s ľuďmi často manipulujú a rady vytvárajú citovú závislosť pracovníkov od vedenia a celého podniku. Podľa amerického sociológa Davea Arnotta tak neraz vo firmách nájdeme znaky podobné s rôznymi kultmi. Kult charakterizuje ako nekritickú vieru a uctievanie istej autority. V organizáciách sa prejavuje tromi základnými znakmi: autoritatívnym vodcovstvom, nekritickou oddanosťou systému a separáciou od okolia.
Na čele organizácie stojí autoritatívny otec, čo automaticky neznamená, že by malo ísť o nejakého tyrana. Častejšie je to zakladateľ či majiteľ spoločnosti. O jeho autorite nik nepochybuje. Pracovníci takejto organizácie sú presvedčovaní, že všetky udalosti vo firme sú v súlade s ich záujmami. Takáto podniková kultúra zvyčajne zdôrazňuje, že sme všetci "jedna veľká rodina", ktorá musí za každých okolností držať pohromade. Vonkajší svet je k nám nepriateľský. Typické pre kultovú organizáciu je podľa Arnotta prerušenie vzťahov so "zbehmi". Do takejto organizácie sa dostanete pomerne bezproblémovo. Ak sa rozhodnete pre odchod, môžete byť veľmi prekvapení: dočkáte sa nesúhlasu, zosmiešňovania a hrozieb. Bežné sú vtipy na účet odpadlíkov. Arnott ponúka jednoduchý indikátor toho, či je organizácie kultová. Môžeme si tým byť takmer stopercentne istí, ak ľudia, ktorí odišli, už viac neudržujú kontakty so svojimi bývalými kolegami.
Prvá zásada: nekritizuj
Pre kultové organizácie je príznačná citová manipulácia myslením pracovníkov. Ako uvádzajú autori knihy Manažment genderových vzťahov, od pracovníkov sa zvyčajne vyžaduje súhlas s prijatými rozhodnutiami a nie ich hodnotenie a kritika. Vodcovia organizácie sú predstavovaní ako prezieraví vizionári a proroci. Úspechy sa oslavujú ako logické a prirodzené dôsledky správnych rozhodnutí manažmentu. Naopak, chyby a nezdary sa dramatizujú ako výsledky nepriateľských aktivít a kolaborantských sprisahaní. Náznaky nezávislého myslenia sa za takýchto okolností dajú ľahko onálepkovať ako nepochopenie záujmov celku.
Od zamestnancov kultových organizácií sa neočakáva iba to, že obetujú kritické myslenie. Mali by obetovať aj svoj rodinný život, ak si vôbec nejaký stihli vytvoriť. Zamestnanci bývajú veľmi silno vťahovaní do života firmy, čo sa im neraz môže zdať ako výhoda. Okrem bežného pracovného výkonu sa očakáva aj účasť na rôznych firemných akciách ako sú workshopy, semináre, spoločné oslavy či rekreácie. Kto žije a dýcha pre firmu, stáva sa vzorom. Vytvára sa pocit, že zmysel života a sebarealizácia sa dajú nájsť iba vo firme. Niektorých ľudí to vtiahne tak silno, že nedokážu žiť inde ako v umelom prostredí, ktoré im vybudovala ich firma. Nečudo, že svoje základné zdroje v tomto prostredí nachádza práve vorkoholizmus. Patriarchálne usporiadané organizácie, ich sklony k vytváraniu kultov a stavanie sveta práce nad rodinu a súkromie sú ideálnymi podmienkami, aby mohol prepuknúť v plnej sile.
StoryEditor