- Počúval som aj Okey. Jedným z dôvodov bolo, že tam pracovala moja žena, ale aj preto, aby som vedel, čo vysiela konkurencia.
Takže do Okey vás nalákala manželka?
- Nie, nie (smiech). Ale vďaka nej som dlhodobo poznal ľudí, ktorí tu pracovali, čo bol jeden z dôvodov, prečo som prijal ponuku stať sa výkonným riaditeľom. Inak to s manželkou nesúvisí.
A počúvate teraz Fun Rádio?
- Momentálne mám tak veľa práce, že len veľmi málo.
Z kresla moderátora ste sa posunuli na manažérsku stoličku. V čom vám v tejto novej pozícii pomôžu doterajšie "spíkrovské" skúsenosti?
- Viem, čo človek za mikrofónom potrebuje a prežíva. Viem okamžite na prvé počutie ohodnotiť, čo je ľudský a čo profesionálny nedostatok. To viem stopercentne. Tými ľudskými sa zaoberať nebudem, sústredím sa na tie profesionálne.
A ako sa cítite v koži manažéra?
| Kto je Milan Urbaník |
| Milan Urbaník pôsobí celý svoj profesionálny život v médiách. Vyštudoval však úplne iný odbor - všeobecné veterinárne lekárstvo. Začínal v internátnom rozhlasovom štúdiu a ako DJ na diskotékach. Od roku 1993 pôsobil v žilinskom rádiu Frontinus. Do povedomia poslucháčov sa však najviac zapísal ako Miňo z Fun Rádia, kde najskôr pracoval ako moderátor a od roku 1999 mal na starosti reláciu Kokoriko. Do Rádia Okey nastúpil od septembra tohto roku na pozíciu výkonného riaditeľa. Je zodpovedný za celkový chod vysielania rádia, od jeho personálnej až po technickú stránku. |
Ľudia v médiách sú však veľmi nestabilným artiklom, táto sféra je charakteristická vysokou fluktuáciou pracovníkov. A čoraz viac sa v nich objavujú aj veľmi mladí ľudia, niektorí mediálni analytici hovoria, že až príliš mladí a neskúsení. Prečo je to tak?
- Vo Fun Radiu nebola tá fluktuácia až tak vysoká, najmä tí hlavní headlineri zostávali. Ak sa však človek neposúval za tri roky a robil len nejaké béčkové programy, tak hľadal uplatnenie niekde inde. A možno je to aj preto, že v mladých rokoch sa takto určitým spôsobom "vymelú", a potom im napríklad aj ich finančné ohodnotenie nepripadá dosť atraktívne, aby sa do médií snažili vstúpiť tridsať- či štyridsaťroční ľudia.
Chcete dostať do Okey niekoho zo svojich bývalých kolegov vo Fun Rádiu?
- Nie.
Neplánujete ani implantovať ten veselší štýl moderovania?
- Keď počúvam štýl moderovania kdekoľvek na svete, všade sa snažia byť veselým rádiom. Pokiaľ, samozrejme, nejde o nejakú talkshow stanicu. Nepočul som žiadnu, ktorá by sa nesnažila upútať poslucháča veselosťou skôr ako nejakým pátosom. Byť taký nijaký sa mi zdá nesprávne.
Okey "nevysiela" svojich moderátorov do televízií, naopak, známych ľudí z obrazovky, ako napríklad Milan Lasica či Jarka Hargašová, angažuje vo svojom vysielaní. Aký je dosah takýchto "hviezdnych mien" na imidž rádia?
- Pokiaľ necítia rádio, tak to jeho imidž nezvýši. V rádiách boli mnohí známi speváci či herci a neznamenalo to, že by získali viac poslucháčov. Práca moderátora je špecifická. Známy človek môže prísť, ale musí sa ujať v rádiu a zaujať ľudí niečím iným ako je výzor či meno.
Okey hľadá momentálne svoju tvár, v najbližších mesiacoch zmapujeme trh s tým, že by sme chceli nájsť tú strednú cieľovú skupinu. Aký bude výsledok, aké bude hodnotenie ľudí, ktorí tu pôsobia, bude závisieť od toho, či budem alebo nebudem spokojný. Dnes tu tá spokojnosť môže byť, ale do budúcnosti sa možno ukáže, že pre našu cieľovú skupinu to nebude to správne.
Je teraz tým trendom viac hudby, menej slov, časté rotácie skladieb, sústredenie na hity?
- Akékoľvek bude zameranie, vždy ten program napĺňajú ľudia, ktorí ho moderujú. Vždy to bude závisieť od nich. Žánrová pestrosť tu však určite zostane, dôležité bude, čo tomu rádiu povedia poslucháči, koľko ho počúvajú. A od toho sa odvíjajú napríklad aj rotácie skladieb.
Existuje vôbec na Slovensku ešte priestor na vznik nových, celoplošných staníc?
- Ten priestor tu je, aj keď možno nie pre úplne nové rádio, ale skôr pre špecifikáciu, vyprofilovanie existujúcich staníc. Napríklad aj preprogramovanie Rádia Okey.
Veľké problémy však majú lokálne stanice, veľa ich v posledných rokoch zaniklo či sa zlúčili s väčšími konkurentmi. Prečo sa nedokážu uživiť?
- Aj ja som začínal v regionálnom rádiu. Treba však priznať, že situácia v regiónoch je pomerne slabá. Navyše podnikatelia či firmy potrebujú skôr celoplošnú reklamu, takže do miestnej sféry netečie dosť peňazí. Vyplýva to však aj z toho, že sme len päťmiliónový štát, čo je vlastne väčšie európske mesto. Ani každé sídlisko v týchto mestách nemá svoje rádio. Okrem toho profil krajiny je členitý, čo zabraňuje väčšiemu šíreniu vysielania.
Nie je určitým riešením vysielanie cez web, aj Okey má napríklad veľmi slušnú počúvanosť prostredníctvom internetu.
- Ja som asi tá staršia generácia, ktorá ho počúva cez rádio. Asi tak, ako keď si niekto dá fotografie vyvolať a iný si ich pozerá na počítači. Ale ak niekto chce vysielanie počúvať cez web, je to pre nás len plus.
Čo sa dá spraviť pre to, aby si rádiá ukrojili viac z reklamného koláča, ktorý je na Slovensku limitovaný aj veľkosťou krajiny?
- Práve špecializáciou. Pokiaľ nastavíme cieľové segmenty a jasnejšie ich odkomunikujeme s partnermi, budú sa aj oni vedieť ľahšie rozhodnúť, áno, tuto tú reklamu chceme. Ak to bude príliš všeobecné, ako dosiaľ, tak je to pre nich oveľa ťažšie.