V Thajsku je oblečenie -- inak ako v západnej kultúre -- odjakživa veľmi spoľahlivým indikátorom postavenia človeka v obchodnom svete. Jeho oblečenie je totiž prvou príležitosťou, aby ho mohli -- a týka sa to najmä cudzincov -- správne zaradiť. Byť náležite oblečený sa nazýva riabroi. Spôsob obliekania spoluvytvára to, čo sa v celej Ázii zahŕňa pod pojem "tvár" človeka. Súčasne sa tým prejavuje úcta obchodnému partnerovi alebo zákazníkovi. Keď britsky princ Philipe navštívil Thajsko, urobil veľký dojem, pretože napriek horúčavám celý deň vydržal v bezchybnom bielom obleku s viazankou.
Na oblečení netreba šetriť
Pri formálnych príležitostiach by oblečenie malo byť pokiaľ možno seriózne a podčiarkovať vlastné postavenie: čím je vyššie, tým máte byť lepšie oblečení. V tomto šetriť by bolo na nesprávnom mieste. Na obchodné rokovania na "šéfovských poschodiach", ako aj na pracovný obed alebo večeru, sa nosí oblek tmavých farieb s viazankou.
V bežných pracovných dňoch sa v úradoch a bankách napriek teplu vyžaduje košeľa a viazanka, pričom väčšina zamestnancov nosí košeľu s dlhým rukávom. Pod košeľou nosia tielko, aby ich chránilo pred potom a chladným vzduchom z klimatizácie v kancelárii. Saká sú zriedkavé, avšak môžu byť prehodené cez plecia. Mimo Bangkoku, osobitne v priemyselnej oblasti, vo väčšine firiem zamestnanci odkladajú viazanky a nosia košeľu s rozopnutým golierom.
Vyhrnuté rukávy na košeli nie sú náležité, takže napríklad návštevník Kráľovského paláca býva pred vstupom vyzvaný, aby si ich zhrnul. Nie preto, že holé ruky by vzbudzovali pohoršenie, ale pre neupravený stav jeho oblečenia.
Ženy v biznise nosia sukňu, ktorá má byť pod kolená, a blúzku, môžu si zvoliť aj nohavice, ale nie pri oficiálnych príležitostiach. Mnohé Thajčanky k sukni nosia vhodné sako, aby sa chránili pred klimatizáciou. Thajsko je dodnes veľmi konzervatívne a nosenie vrchnej časti (top) bez rukávov sa neodporúča, iba ak je na nej ešte sako. A čo je celkom dôležité, každá žena má mať podprsenku, aj keby ju nepotrebovala. Lebo čo i len náznak obrysu bradavky pod blúzkou kvalifikuje jej nositeľku ako menejcennú.
Priezviská prideľovali úrady
Po nadviazaní obchodného kontaktu v Thajsku, najmä po výmene vizitiek, je dôležité vedieť, ako sa píšu a čítajú thajské mená a ako treba zdvorilým spôsobom oslovovať thajského obchodného partnera. Ak bude na thajskej vizitke napísané Thaksin Shinawatra, poradie mena a priezviska je rovnaké ako u nás. Nesmie vás však prekvapiť, keď po prečítaní vašej vizitky, napríklad Karol Vrchovina, vás budú Thajčania v anglickej konverzácii oslovovať a predstavovať kolegom ako Mr. Karol a rovnako od vás sa očakáva, že partnera oslovíte Mr. Thaksin.
V Thajsku je totiž zvykom oslovovať sa menami, pričom to nie je v žiadnom prípade vyjadrenie dôvernosti ani tykanie v našom zmysle slova. Dokonca aj v telefónnych zoznamoch sú menoslovy abecedne zoradené podľa mien, a nie priezvisk! Tento ľahostajný postoj k priezviskám vychádza zo skutočnosti, že v Thajsku nemajú dlhú tradíciu a často sú veľmi dlhé a zložité. Používanie priezvisk bolo zavedené zákonom a stalo sa povinným iba v roku 1920, dokedy sa používali iba mená. Priezviská prideľovali rodinám úrady, a to tak, aby sa už u iných rodín neopakovali. Preto možno usudzovať, že osoby, ktoré majú rovnaké priezvisko, sú viac či menej príbuzné. Ak sa k priezvisku pripája slovné spojenie "na ajtthaja", znamená to, že rodina má šľachtický pôvod.
Thajčania nepridávajú k menám tituly vyjadrujúce kvalifikáciu alebo funkciu vo firme. Používajú však oslovenia, ako moo (doktor), khruu (učiteľ v škole), adsachaan (vysokoškolský učiteľ), general (generál v armáde) a ďalšie, ktoré sa však aj v oficiálnom styku používajú len v spojení s menom.
Thajčania sa oslovujú prezývkami
Keď sa chcete trocha viac zblížiť s thajskou kultúrou v každodennom živote alebo so svojím obchodným partnerom, najľahšie je pri oslovovaní -- a to aj v anglickej konverzácii -- používať namiesto Mr. a Mrs. thajské oslovenie "khun", ktoré platí tak pre mužov, ako aj pre ženy. Napríklad pani Amporn Duangchit (meno, priezvisko) budete jednoducho oslovovať khun Amporn. Aj keď niekoho oslovíte titulom, nikdy nevynechajte khun (khun moo -- pán doktor). Vyššie postavené osoby a mníchov namiesto khun oslovujeme "thaan". Tieto pravidlá platia, aj keď neoslovujeme priamo, ale hovoríme o inej osobe.
Thajčania sa medzi sebou takmer vždy oslovujú prezývkami. Tieto majú údajne zmiasť duchov, aby sa nikdy nedozvedeli ich skutočné mená. Prezývku dostávajú krátko po narodení a zostáva im do konca života. Keď sa s obchodným partnerom viac zblížite, zvyčajne vás vyzve, aby ste ho namiesto mena oslovovali prezývkou. Keďže majú radi krátke a zvukomalebné oslovenia, väčšinou sú prezývky jednoslabičné thajské alebo anglické slová, ktoré vyjadrujú želané vlastnosti alebo vzhľad osoby, farby, ovocie, zvieratá alebo zdrobneniny mena. Napríklad, ak ste partnera oslovovali formálnejšie khun Somchai, budete ho môcť neskôr oslovovať iba khun Chai.
Nehlaďte deti po hlave
V Thajsku nohy považujú za najmenej ušľachtilú časť tela. Preto špičky vašich chodidiel by nikdy nemali smerovať k obchodnému partnerovi alebo ktorejkoľvek osobe. Z tohto dôvodu je počas rokovania najlepšie neprekladať si nohu cez nohu, aby ste sa nedopustili prehrešku voči slušnému správaniu. Ak sedíte tradičným spôsobom na podlahe, treba dbať, aby chodidlá nesmerovali k soche Budhu.
Thajčania venujú najväčšiu pozornosť hlave, nielen ako najvyššej, ale aj najsvätejšej časti tela, pretože ju považujú za sídlo duše. Nikdy sa nedotýkajte hlavy Thajčanov, a to ani pri priateľskom geste. Pri pozvaní na návštevu domov vás môžu deti hostiteľa búrlivo privítať. V takejto situácii zabudnite na naše zvyklosti a vystríhajte sa pokušenia pohladiť deti po hlave. Dotyk tohto duchovného centra by mohol pomiasť "ducha" dieťaťa. Ak by ste to aj z nepozornosti urobili, treba sa ospravedlniť. Keď sa zhromaždí viac ľudí, niekedy môžete pozorovať, že mladí ľudia sa snažia držať hlavy nižšie než starší a tým vyjadrujú, že sú nižšie postavení. Od cudzincov (prezývajú ich farang) sa to, prirodzene, neočakáva, ale každá snaha rešpektovať zvyky sa oceňuje.
Akýkoľvek telesný kontakt na verejnosti je zakázaný, prejavy intimity medzi mužmi a ženami nie sú vhodné. Považuje sa za nemravné na verejnosti objať sa, alebo, ešte horšie, pobozkať. Táto prehnaná zdržanlivosť sa začína v západne ovplyvňovaných štvrtiach Bangkoku zmierňovať, kde niekedy možno vidieť mladé páry, ktoré sa držia za ruky, ale radšej to neskúšajte. Oveľa častejšie uvidíte, ako sa za ruky vedú dievčatá, najmä školáčky a študentky, to sa však považuje za priateľské gesto.
Ruky by ste nemali nosiť vo vreckách, poukazuje to na zlú výchovu. To isté platí pre hádzanie predmetov, aj keby išlo len o škatuľku zápaliek. Pri návšteve doma sa treba pred dverami vyzuť a kvôli povere sa nedotknúť prahu.
Thajčania často vtipkujú, že u nich sú v skutočnosti len tri ročné obdobia: teplo, teplejšie a naozaj teplo. To preto, že krajina sa nachádza v tropickej oblasti, priemerné ročné teploty sa pohybujú v rozmedzí 20 -- 38 °C, vlhkosť vzduchu je v hraniciach od 70 do 85 percent. Tri ročné obdobia možno rozdeliť na teplé (marec -- máj), daždivé (jún -- október) a chladné (november -- február). Podnebie a klimatické podmienky kladú nároky na zdravotný stav. Najmä v Bangkoku je veľmi znečistený vzduch, smog vytvára skleníkový efekt, ktorý spôsobuje výkyvy počasia oproti normálu. Prechody z klimatizovaných budov do otvoreného priestoru tiež kladú značné nároky na organizmus.
Nabudúce:
Signály thajského manažéra