Niektorí futurológovia predpokladajú, že od roku 2006 sa hlavnými ideovými i nástrojovými prístupmi v manažérskych metódach -- popri tradičných reinžiniering, benchmarking, riskmanažment a totálne riadenie kvality (TQM -- Total Quality manažment) -- stanú tie, ktoré budú smerovať k hodnotovému riadeniu a meraniu výkonov podľa známeho a správneho hesla "ak chceme niečo vedieť dobre riadiť, mali by sme to vedieť aj merať".
Hlavným hitom manažmentu sa stane čoraz viac tzv. hodnotový manažment a manažment zmeny, meranie (výkonov, vedomostí) i schopnosť akčnej dekompozície. Dekompozícia znamená zjednodušovať najťažšie problémy a ich rozloženie na malé časti, veľkých systémov na menšie subsystémy a vedieť ich účinnejšie riešiť. Metrika a ekonometria budú mať v manažmente tretieho milénia čoraz viac zelenú nielen v globálnom trende, ale čoraz viac i v lokálnych a regionálnych riešeniach.
Zvyšovanie účinnosti v riadení organizácie, tak, aby bola komplexne a dlhodobo úspešná, bude pokračovať po už známej evolučnej línii troch fáz manažmentu:
-- Úlohový manažment (zodpovedá túžbam a premýšľajúcej úrovni mysle),
-- Procesný manažment (zodpovedá úrovni intelektu),
-- Hodnotový manažment (zodpovedá úrovni citov a ega)
Úlohový manažment
Predstavuje prvý, ten najnižší zo stupňov riadenia. Typickou charakteristikou takejto organizácie je koncentrovanie pozornosti na izolované úlohy a centrálna autorita. Formálna autorita je zdrojom moci a je zvyčajne ľahko zreteľná. Práca sa organizuje v hierarchii funkčných oddelení. Ústredná myšlienka je, že prácu možno rozdeliť do najjednoduchších a najzákladnejších úloh, kde každý zamestnanec zvyčajne vykonáva len niekoľko opakujúcich sa funkcií. Na vrchole hierarchie stačí mať len niekoľko ľudí, ktorí vedia, čo je potrebné urobiť a majú pochopenie a zmysel pre integráciu a koordináciu úloh. Tí, ktorí majú autoritu, zaisťujú prostredníctvom systému príkazov a kontroly, aby zvyšok pracovníkov prijal ich výkon jednostrannej moci. V tomto type riadenia sú typické dva štýly úlohového manažmentu: autokratické riadenie a byrokracia.
Procesný manažment
Pod procesným riadením sa myslí najmä integrácia izolovaných úloh do konzistentného celku, t. j. vývoj, produkciu, marketing alebo dodávku kompletných služieb a výrobkov. Fragmentované úlohy sú zmysluplné len vtedy, ak integrovaným spôsobom prispievajú k celkovému procesu.
Pozornosť sa presúva od izolovaných úloh k celostným procesom, ktoré zahŕňajú niekoľko funkčných oddelení. Často sa práca sústreďuje do skupín, ktoré vo veľkom rozsahu riadia samy seba. Členovia organizácie na všetkých organizačných úrovniach sa môžu zúčastniť na zlepšovaní procesov -- každý tím často vyhodnocuje svoju činnosť a robí rozhodnutia na zlepšenie.
Kvôli širokej účasti na rozhodovaní je nevyhnutné, aby mali všetci členovia a tímy potrebné informácie. Preto je zdieľanie informácií pri procesnom spôsobe riadenia ústrednou potrebou.
Všetci pracovníci tímu majú vzájomnú spoločnú zodpovednosť pri tvorbe celého procesu, nielen jeho malej časti. Každý zamestnanec musí premýšľať o potrebách a cieľoch a úlohách v organizácii v širokom kontexte. V tomto štádiu riadenia je menej potrebná kontrola a ovládanie zo strany manažérov.
Hodnotový manažment
Medzi troma modelmi riadenia je najcennejším a vytvára aj najvyššiu pridanú hodnotu. Dôležitým faktorom je, aby organizácia, ktorá chce prejsť na hodnotové riadenie, mala vytvorený múdry systém hodnôt, ktoré vyústia do vysoko pozitívneho stupňa zvládnutia podnikovej kultúry v organizácii.
Aby sa organizácii podarilo od dvoch nižších stupňov riadenia (úlohové a procesné) prejsť na riadenie hodnotové, musí sa rozvinúť hlbšia úroveň myslenia a vedomia manažmentu i pracovníkov. Individuálny rast k hodnotám so sebou prináša uvedomovanie si pocitov a ega. Zrelé city (niekedy sa o nich hovorí ako o intuitívnom alebo vizionárskom myslení) poskytujú vnútornú motiváciu a nasmerovanie k premýšľavému intelektu. Vyvážená súčinnosť citov a intelektu poskytuje dobrý základ pre tvorivosť. Táto schopnosť je dôležitá pre stratéga, ktorý je v organizácii predurčený, aby namiesto nasledovania niekoho skôr sám hľadal cesty.
Smerom k znalostnej ekonomike
Ak sa chce organizácia čo najviac priblížiť ku komplexnému kvalitatívnemu maximu a nabehnúť na vlnu trvalo udržateľného rozvoja, tak musí manažment pracovať na zmene mentálneho postoja, hodnotovom systéme a podnikovej kultúre zamestnancov.
Ideálom riadiaceho modelu je hodnotový manažment. Na druhej strane je nutné povedať, že väčšina organizácií k tomuto štádiu ešte nedospela a rezervy v danom smere sú evidentné.
Urýchlená transformácia na znalostnú ekonomiku je pre malé Slovensko obrovskou ambíciou. Túto nebude možné naplniť bez oveľa dynamickejšieho rozvoja a posilnenia tendencií smerujúcich k hodnotovému manažmentu.
Autor je manažér, námestník generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva SR.