Škola je akási krajčírska dielňa, ktorá šije šaty (zo svojich absolventov) pre potreby trhu práce. Ideálnym stavom by bolo, ak by brány škôl opúšťali absolventi v takých počtoch, v takej odborovej skladbe, ako to potrebuje trh práce, investori, tí, ktorí zavádzajú nové technológie, služby atď. Súčasne by bolo ideálne, ak by bol absolvent vybavený takými kompetenciami, ktoré by mu umožnili pružne sa uplatniť kdekoľvek na Slovensku či v rámci celej EÚ.
Aká je súčasná situácia?
Stredné odborné školy na Slovensku opúšťa ročne zhruba 60 percent populačného ročníka. Pomerne veľká časť z nich si nenachádza uplatnenie na trhu práce u nás a s problémami si musí hľadať uplatnenie v zahraničí. Úrady práce vykazujú značné percento nezamestnaných absolventov škôl. Súčasne však celý rad zamestnávateľov, najmä zo sféry automobilového priemyslu, stavebníctva, služieb, ale aj ďalších odvetví upozorňuje, že má nedostatok kvalifikovaných odborníkov pre svoje závody a podniky.
Koncepčne naša škola pripravuje absolventa na trh práce iba na pozíciu zamestnanca odkázaného na milosť či nemilosť nejakého zamestnávateľa. Absolvent nedostáva do svojej výbavy základy na založenie vlastnej živnosti, pre prípadnú vlastnú podnikateľskú činnosť. Je priam nepochopiteľné, že pri mnohých profesiách, vhodných na založenie živnosti, ochudobňujeme žiaka o informácie a zručnosti, ktoré by potreboval. Náš žiak si nevie urobiť podnikateľský zámer, analýzu trhu, rámcový rozpočet, odhad podnikateľského rizika atď. Problémom nízkej adaptability na trhu práce je skutočnosť, že žiaci sa v rámci odbornej prípravy málokedy pripravujú na strojoch a zariadeniach, ktoré ich čakajú po nástupe do praxe. Je to odraz nízkych dotácií do školstva, ale aj nízkej kooperácie podnikateľskej sféry s odbornými školami.
Neinformovanosť rodičov
Vážnym problémom je nízka informovanosť rodičov a žiakov o perspektívnych profesiách a zamestnaniach v regióne. Zamestnávateľská sféra sa sťažuje, že absolventi škôl sú málo flexibilní, málo komunikatívni, s nízkou mierou zručností, so slabou cudzojazyčnou výbavou, teda málo použiteľní v medzinárodnej kooperácii a s nedostatočnými vedomosťami a zručnosťami v ovládaní informačných technológií.
V Bratislavskom kraji sme nedávno analyzovali situáciu v oblasti stredného školstva a jeho kompatibility s trhom práce a prišli sme s návrhom na vytvorenie modelu zladenia školstva a jeho výkonov s trhom práce. Model nie je všemocný, ale prinajmenšom spĺňa niekoľko kľúčových funkcií a úloh:
-- mapuje trh práce v regióne a jeho okolí v jednotlivých odvetviach
-- hlavným komunikačným centrom pre danú skupinu odborov v regióne so zamestnávateľskou sférou sa stáva jedna spomedzi škôl, ktoré otvárajú odbory štúdia z príslušnej oblasti (stavebníctva, chémie, služieb, elektrotechniky...)
-- je centrom informácií i celoživotného vzdelávania pre absolventov škôl z danej skupiny odborov
-- je hlavne poradným a plánovacím miestom pre zriaďovateľa pri návrhu plánu výkonov škôl z danej skupiny odborov
Centrum vzdelávania a informácií
Jedným z kľúčových problémov súčasného školstva je zladenie plánu výkonov škôl s potrebami trhu práce. V súčasnosti nejestvujú jasné a vecné pravidlá pre túto oblasť. Zriaďovatelia stanovujú zvyčajne značne náhodne a stereotypne odbory štúdia a odborné zamerania v jednotlivých odboroch a odborných zameraniach.
Východiskom by mohlo byť vytvorenie silných koordinačných a komunikačných centier vzdelávania a informácií pre jednotlivé skupiny odborov. Tieto centrá by mohli fungovať ako poradný orgán zriaďovateľa a koordinačný orgán medzi príslušnými školami a zamestnávateľmi.