Školy by mali mladých ľudí učiť rozmýšľať, inšpirovať ich na tvorivosť, tvorivosť v nich podnietiť. Tvrdí profesor Vendelín Macho z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Svojim študentom opakuje, aby nepodceňovali poznatky, no zároveň aby sa o svete i známych poznatkoch nebáli aj zapochybovať, vďaka čomu môžu prísť na niečo, čo iní obchádzali, "videli" a pritom nevideli.
Profesor Macho je tým pravým človekom na debaty o tvorivosti. Prečo? Môže sa pochváliť najväčším počtom prijatých vynálezov na Slovensku. Je ich už takmer päťsto. Z nich zhruba osemdesiat sa podarilo aplikovať v praxi. Profesor Macho popri tom, že vyučuje, rieši aj výskumné zadania od viacerých firiem.
Prvý vynález vďaka včelám
Záujem o chémiu i výskum v ňom naplno vzbudilo niekoľko vynikajúcich pedagógov a vedcov. Táto vedná disciplína a vášeň pre bádanie si ho priamo podmanili. V centre jeho záujmu je najmä organická technológia a petrochémia, väčšina jeho vynálezov spadá do petrochémie, technológie makromolekulových látok, organickej chémie a katalýzy.
Na nápady prichádzal predovšetkým pri svojej vedeckovýskumnej práci. "Každý rozmýšľajúci technik, tobôž vedec, by mal byť aj vynálezcom, mal by sa minimálne snažiť, aby prišiel na niečo originálne," vysvetľuje.
V laboratóriách strávil veľa času, i keď sa dostal na šéfovské stoličky. Summa summarum takmer polstoročie. Paradoxne jeho prvý vynález sa však netýkal chémie. Ešte niekedy v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia vymyslel spôsob, ako získať včelí jed bez toho, aby pritom musela včela uhynúť. Na svoj originálny prístup mu bol udelený aj československý patent. Nedávno sa však dočítal, že si niečo podobné zhruba o tridsať rokov patentovali Američania. "Zrejme, taký dôsledný technický prieskum novosti ich prihlášky vynálezu nevykonali!," uvažuje slovenský profesor.
Neprajné slovenské prostredie
Vždy ho podľa vlastných slov bavilo rozmýšľať, "špekulovať", hľadať príčinu vecí a javov. "Keď som prišiel na niečo zaujímavé, automaticky som sa snažil zistiť, preveriť, či nejde o nejakú novinku, či by sa môj prípadný vynález nedal patentovať a následne aj priemyselne využiť," vysvetľuje. Vedeckovýskumné snaženie by sa podľa neho malo čo najčastejšie končiť prihláškou vynálezu či patentu, alebo inej priemyselnoprávnej ochrany. Navyše, na rozdiel od publikácií, som v minulosti -- prízvukuje -- nepotreboval na prihlásenie zaujímavých experimentálnych a teoretických výsledkov oficiálny súhlas nadriadených!
Ako však upozorňuje, súčasné podmienky na Slovensku, zvlášť aplikovanému výskumu, veľmi neprajú. O originálne riešenia výskumníkov majú záujem viac-menej len malé firmy. Tým však v paušále chýbajú peniaze, a to tak na patentovú ochranu vo svete, ako aj na odskúšanie a riešenia v praxi i jeho aplikovanie. "Záujem o originálne riešenia majú predovšetkým firmy, na ktorých čele stoja odborne zdatní vedúci, prípadne vlastníci," približuje situáciu profesor Macho.
Aká je výbava vynálezcu
A čo človek predovšetkým potrebuje na to, aby bol dobrým vynálezcom? "Musí vedieť rozmýšľať, tvoriť, byť schopný prísť na niečo sám. Nápad, či nápady, si prakticky overiť! Mal by tomu, čo robí, rozumieť, rozumieť súvislostiam, príčinnosti vecí. Mal by zároveň neustále študovať, sledovať vývoj a napredovanie vedy a techniky, vedieť odlíšiť, čo je známy stav a čo už novosť. Nevyhnutné je preto mať prístup k informáciám, poznávať dianie vo svete. Veľmi dôležití sú tiež spolupracovníci, ktorí človeka motivujú ísť stále dopredu.
Život výskumníka vynálezcu, je pre profesora Macha "koníčkom" v pravom zmysle slova. Bádanie -- ako vysvetľuje -- prináša radosť z toho, že človek prišiel na niečo, čo sa pred ním ešte nikomu inému nepodarilo.
Kto je Vendelín Macho
Prof. Ing. Vendelín Macho, DrSc. (1931), absolvoval špecializáciu technológia vysokomolekulárnych látok (1956) na Chemickotechnologickej fakulte (CHTF) STU v Bratislave. V rokoch 1956 až 1968 bol vedeckovýskumným pracovníkom a následne od roku 1968 vedúcim vedeckým pracovníkom a riaditeľom vo Výskumnom ústave pre petrochémiu (VÚP) Nováky -- Prievidza. V rokoch 1984 až 1998 pôsobil ako profesor na CHTF STU v Bratislave. Od roku 1998 je profesorom na púchovskej Fakulte priemyselných technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. O dva roky neskôr bol poverený vedením Katedry chémie a technológie gumy a textilu Trenčianskej univerzity.
Od roku 1983 je člen korešpondent Slovenskej akadémie vied.
Vendelín Macho doteraz publikoval 232 vedeckých prác a 53 ďalších odborných publikácií. Má vyše 490 uznaných vynálezov, z ktorých sa 80 realizovalo v praxi. V roku 1974 bolo jeho snaženie ocenené titulom Laureát štátnej ceny, o dvanásť rokov neskôr získal Národnú cenu SR. V roku 1996 sa stal Laureátom Slovenského združenia vynálezcov a zlepšovateľov. Je tiež nositeľom ocenenia Vedec roka Slovenskej republiky 2000, dostal diplom z Cambridge 2000 vynikajúcich vedcov 21. storočia za osobný svetový prínos na poli chemických technológií.