Ľudia s telesným alebo duševným postihnutím si prácu najčastejšie nájdu pri viazaní kníh, šití odevov, balení tovarov či výrobe vizitiek a iných drobných predmetov. Vyplýva to z ankety ČTK medzi majiteľmi chránených pracovných dielní a výrobných družstiev, ktoré dostávajú podporu od štátu. Pracovných možností pre invalidov však v posledných rokoch skôr ubúda než pribúda, zhodli sa zamestnávatelia telesne postihnutých.
Dlhé čakanie na príspevok
"V čase najväčšieho rozmachu pred niekoľkými rokmi som zamestnával štyridsať hendikepovaných ľudí, dnes ich je štrnásť," povedal ČTK Mikuláš Hanzlík z Trnavy. Jeho chránená dielňa viaže knihy, pracujú v nej napríklad nepočujúci ľudia, ale aj epileptici. "Prežiť v dnešnej dobe vôbec nie je jednoduché, zvýšila sa konkurencia a na pomoc od štátu musí človek veľmi dlho čakať," tvrdí.
Pracovať sa snaží aj nepočujúci František Mešina z Veľkého Krtíša, ktorý zasklieva okná a opravuje informačné firemné tabule. "Je to človek, ktorý radšej niečo robí než sedí. Preto sa snaží presadiť," povedal Peter Balážka, ktorý mu pomáha. "Zdravotne postihnutí to však majú veľmi ťažké, musia sa tuho biť o svoj priestor," dodal.
Vo výrobných družstvách a v pracovných dielňach združených v Asociácii zamestnávateľov občanov so zdravotným postihnutím pracovalo podľa jej predsedu Daniela Pavla na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov viac ako sedemtisíc invalidov. Dnes ich je asi päťsto. "Niektoré organizácie musia čakať na štátny príspevok takmer dva roky, takže situácia je dosť zlá," konštatoval Pavel.
Keď je odbyt, žije sa ľahšie
Lepšie skúsenosti s fungovaním výrobného družstva invalidov má Eva Dobiášová zo Sobraniec na východe krajiny. Tá zamestnáva 12 zdravotne postihnutých v dielni zameranej na výrobu textilných výrobkov. "Pokiaľ dokážeme zabezpečiť odbyt našich výrobkov, žije sa nám celkom dobre," povedala predsedníčka a zakladateľka družstva. Veľa si sľubuje od pripravovanej spolupráce so slovenskou armádou, pre ktorú by mali invalidi z jej dielne šiť niektoré obleky. "Stretávam sa však niekedy s tým, že ľudia nemajú záujem pracovať," dodala.
Zdravotne postihnutí ľudia sa podľa Pavla dokážu v práci presadiť podľa druhu ich postihnutia. "Napríklad nevidiaci lepia obálky, vozíčkari razia a tlačia vizitky, iní šijú a podobne," povedal Pavel. Medzi takmer 300-tisíc nezamestnanými, ktorých na Slovensku evidujú úrady práce, je podľa Pavla asi 18-tisíc invalidov. Celkovo žije v krajine približne 180-tisíc ľudí so zdravotným hendikepom.
V Česku klesol počet nezamestnaných invalidov v priebehu posledného roka o približne štyritisíc. Bez práce bolo na konci prvého štvrťroka vyše 72 800 telesne postihnutých. V desaťmiliónovom Česku bolo na konci druhého štvrťroku približne 367-tisíc nezamestnaných.