Pracovný obed má osobitné pravidlá. Zhodujú sa na tom odborníci na spoločenskú etiketu. Treba pritom rozlišovať druh a charakter rokovania, o ktoré ide v danom prípade. Vždy však platí, že zahraničných hostí u nás nepozývame do ich národnej reštaurácie. Čiže Talianov nezavedieme do talianskej reštaurácie a s Francúzmi zasa nepôjdeme do francúzskej. Vhodné nie sú ani ázijské reštaurácie, čo by zahraničnému hosťovi mohlo signalizovať, že sa nemáme čím pochváliť alebo že hostiteľ šetrí. Najlepšie je, ak vybrané pohostinské zariadenie ponúka domáce špeciality, prípadne v kombinácii s medzinárodnou kuchyňou. Ak je účelom stretnutia lepšie sa spoznať s partnermi, je írečitá slovenská ponuka dokonca ideálna.
Ak však zájdete aj do inej reštaurácie, ako hostiteľ nikdy nedopustite, aby sa automaticky servírovali neobvyklé lahôdky, medzi ktoré by sme v našich podmienkach mohli zaradiť trebárs býčie žľazy. Ak aj vyberáme z jedálneho lístka krajových špecialít, dbajme na to, aby jedlo nebolo príliš sýte, pretože cudzinci často nie sú zvyknutí na náš štýl stravy. Za neutrálny a hodný odporúčania možno označiť výber kuracieho alebo hovädzieho mäsa.
Ako aperitív sa takmer vždy hodí šampanské -- za predpokladu, že hostia nie sú abstinenti. Tvrdý alkohol je prípustný len večer, trebárs ak ide už o oslavu uzavretého obchodu, a nie o obchodné rokovanie v pravom zmysle slova. Vtedy je prípustná aj fľaša dobrého vína.
Pamätajme na to, že pri pracovnom obede by jedlo nemalo zabrať neprimerane dlhý čas. Z tohto dôvodu ani nie je namieste výber z jedálneho lístka -- odhliadnuc od toho, že hostia by sa mohli cítiť zneistení, akej povahy má byť ich výber (koľko chodov, aká cenová kategória a podobne). Najlepšie je vopred sa dohodnúť s čašníkom, ktorý potom pri stole prednesie vopred odobrené návrhy.
StoryEditor