Veľmi radi skúšajú nové veci, a preto ich odvaha a nadšenie majú často prevahu nad pudom sebazáchovy. Ukážkovým príkladom je aj manažérka Zdenka Kostoláni (Motorola). V rámci horskej turistiky už zvládla dvojtisícové pyrenejské končiare a rumunský Retetaz. Najvyššie ju nohy vyniesli do výšky 4 000 metrov na najvyšší vrch Maroka -- Jabal Toubkal. Nechala sa už dokonca zlákať aj na splav rakúskych a slovinských riek. Napriek tomu, že sa do tohto športu pustila prvý raz, neutrpela nijaké zranenia. Pokojne obdivovala prírodu z hladiny riek. Pohľad na končiare, lúky, vodu, oblohu a vodopády je úplne iný, ako ten tradičný z bezpečného brehu. Najväčší adrenalínový zážitok si pripravila sólo zoskokom padákom z výšky 1 200 metrov. Podľa nej vďaka týmto koníčkom spoznáva seba samú, prekračuje vlastné hranice a limity a môže sa posúvať vpred. Pobyt v prírode na čerstvom vzduchu pre ňu znamená pohodu, relax, voľnosť a úplné vypnutie od bežných každodenných starostí. Zároveň aj veľký pocit pokory a údivu nad prírodnými živlami a uvedomenie si toho, akí sme pred tým všetkým maličkí.
Čajová vášeň a spev tuvanských šamanov
Veľkou vášňou manažéra Juraja Karlíka (LMC) sú čaje. Bez ohľadu na ročné obdobie. Vášni k čajom prepadol pred desiatimi rokmi a pred rokom si dokonca založil vlastnú čajovňu, ktorej sa venuje vo voľnom čase. Nechutila mu káva, a tak začal hľadať alternatívu práve v nich. Tušil, že existujú chutnejšie oproti tým vo vrecúškach, ktoré bežne dostaneme v akomkoľvek obchode. Prvé si dokonca miešal sám z rôznych druhov. Spokojný však celkom nebol, a tak sa za kvalitným čajom vybral do Číny a priviezol si rozmanité druhy spolu s čajovou keramikou. V lete dáva prednosť zeleným, pretože sú chladivé a osviežujúce. V zime sú podľa neho lepšie čierne čaje.
Druhou veľkou záľubou Juraja Karlíka je hudba. Ako šesťročný začal hrať na husliach a podľa reakcií okolia na ne hrá výborne dodnes. Zamiloval sa do ľudových piesní a dnes ho najviac fascinuje prelínanie etnickej hudby, folklóru a džezu. Zaujíma ho aj spev tuvanských šamanov -- zvláštny hrdelný spev kmeňa žijúceho na území, kde sa stretáva Mongolsko, Rusko a Čína. Spolu so svojím firemným kolegom Janom Vávrom založil aj netradičný hudobný projekt ZAOBZOR, v ktorom kombinujú hru na austrálsky dychový nástroj didgeridoo a husle s netradičným spevom. Dokonca spolu aj koncertujú a majú vlastné nahrávky na CD nosičoch. Treťou vášňou je tradičný japonský šerm. Hoci ho už dnes nepraktizuje, zanechal v ňom hlbokú duchovnú stopu. Laidó, Kendo a Jodó je životná, ako sám hovorí, kontemplatívna cesta, na ktorej človek bojuje s imaginárnym vnútorným nepriateľom. Skutočnosť, že človek nebojuje s vonkajším protivníkom, ale vlastne sám so sebou, obohacuje nielen v osobnom, ale i pracovnom živote.
Testovanie na vodných lyžiach
V nedávnej minulosti okrem iných menej adrenalínových športov skúsila aj paintball, potápanie, raftovanie a kaňoning. Tento rok boli pre ňu ďalšou výzvou vodné lyže. Manažérka Ľubica Altmanová (Nestlé Slovensko) netušila, čo ju čaká. V minulosti nikdy nikoho naživo na vodných lyžiach nevidela. Dokonca ostala zarazená, keď sa jej pani v požičovni opýtala, či chce lyže alebo wakeboard. K vodným lyžiam jej pre istotu pripojila aj záchrannú vestu. Definíciu tohto neznámeho pojmu dešifrovala až po tom, keď zbadala, ako okolo móla presvišťalo jedno dievča na čomsi podobnom ako snowboard, prekonalo náročnú zákrutu a po nej ešte urobilo salto. Dostala od kamarátky skúsenejšej v tejto disciplíne krátku inštruktáž o tom, ako je potrebné stáť na móle, akým spôsobom sa držať hrazdy ťahanej vlekom a ako postupovať počas jazdy na vode. Veľmi rýchlo zistila, že nie je vôbec jednoduché držať napnuté brucho, vystreté ruky a v podrepe sa dostať na hladinu. Prvé tri pokusy skončili po prvom kontakte s vodou. Lyže ostali "zapichnuté" pod hladinou a vlek po hladine ťahal už iba ju samotnú. Všetko sa jej podarilo zvládnuť až na piaty pokus. A to aj napriek tomu, že asi tridsať metrov jazdy v podstate na lyžiach iba sedela. Pomohlo jej búrlivé povzbudzovanie kamarátov. Nedobrovoľne však vypila niekoľko deci jazernej vody. Napriek tomu mala výborný pocit, že prekonala seba samú a že svoj podiel na poplatku za zberný čln neplatila zbytočne.
Prvé pokusy bývajú veľmi ťažké. Napriek tomu ako sama Ľubica Altmanová hovorí, bude sa už onedlho snažiť zdokonaliť svoje vodnolyžiarske umenie. Dáva si za cieľ obísť celý okruh minimálne raz a ak sa jej to nepodarí, bude jej život bohatší aspoň o niekoľko nezabudnuteľných zážitkov.
Extrém ako súčasť práce aj dovolenky
Okrem každoročnej zimnej lyžovačky si aj v lete dopraje trocha adrenalínu. Pred štyrmi rokmi na počesť storočnice firmy Harley Davidson si kúpil motocykel - Harleyku. Senior výkonný viceprezident pre obchodné a prevádzkové činnosti Rüdger J. Schulz (Slovak Telecom) odvtedy chodí každý rok so svojimi štyrmi bývalými kolegami na približne desaťdňovú motorkársku dovolenku. Po prejazdoch Francúzskom, Talianskom, Rakúskom, či Nórskom tento rok spolu s nimi absolvoval na sedadle svojho motocykla USA. Z Denveru cez Rocky Mountains zašli až do Las Vegas. Diaľnice, dopravné informácie vtesané do veľkých červených kameňov, kaňony a k tomu kúpanie v Colorade, hady a štyridsať stupňov celzia. Podľa jeho slov dovolenka veľmi extrémna, ale veľmi prospešná, pretože si mohol dobiť baterky, aby v každodennom pracovnom zhone mohol fungovať naplno. Jazda na Harley je pre neho druhý život. Motorku však opustí iba na pár týždňov. Naplánoval si septembrový výlet k jazeru Faaker v Rakúsku, kde sa stretne s 50 tisíc harleyovými nadšencami na podujatí European Bike Week. Hoci ich v desaťčlennej skupinke občas prepadávajú drobné napätia, pomáha im vzájomná úprimnosť a otvorenosť.