Hovorí sa, že Slováci sú pomerne konzervatívni, ak ide o hľadanie práce mimo bydliska. Samozrejme, reč nie je o tých, čo sa vybrali za zárobkom do zahraničia. Aké sú v tomto smere skúsenosti a zvyky iných národov? Môžeme sa s nimi porovnávať? A má vôbec zmysel život, v ktorom trávime na ceste do práce a späť niekoľko hodín denne?
Inžinier Bernd Schnakenberg, špecialista v oblasti zdravotníckej techniky, je každý deň na ceste štyri hodiny. Býva v Mníchove a pracuje v Erlangene, kde v podniku Siemens vedie oddelenie odbytu ultrazvukových diagnostických prístrojov. "Je mi jedno, kde pracujem - v kancelárii či vo vlaku. Na spiatočnej ceste sa pripravím na nasledujúci deň, a keď vystúpim na mníchovskej stanici, mám už čistú hlavu." Je to názor, s ktorým sa psychológ Philipp Gebhard stretáva častejšie: "Kto sa cíti dobre vo svojom bydlisku, dnes už nie je vždy ochotný presťahovať sa kvôli pracovnému miestu." Jedným z dôvodov môže byť, že nechce vystavovať rodinu zmene sociálneho prostredia, prípadne hrajú rolu deti a návšteva konkrétnej školy. Gebhard v tejto súvislosti často počúva argument: "Ktovie, čo bude o dva roky? Skôr, ako sa presťahujem, budem radšej nejaký čas dochádzať."
Cestovanie jediná možnosť
Schnakenberg patrí k tým dvadsiatim percentám Nemcov, ktorí sú kvôli práci na ceste dve hodiny a viac. Čerstvá európska štúdia "Pracovná mobilita a rodinný život" ukázala, že Nemci sú v tomto ohľade mimoriadne pružní. Každý druhý z nemeckých zamestnancov, čo cestujú dennodenne za prácou, je na cestách dokonca viac ako päť hodín. Prieskum organizovala Mohučská univerzita a na otázky odpovedalo 7 150 respondentov vo veku od 25 do 54 rokov zo šiestich štátov.
Prieskum však ukázal aj to, že dennodenné cestovanie celkom iste nie je faktorom, ktorý by pomáhal osobnej kariére. Slúži skôr tomu, aby konkrétny jedinec týmto spôsobom predišiel nezamestnanosti a aby tak zabránil spoločenskému pádu.
A ďalšia nezanedbateľná okolnosť: až pre 61 percent opýtaných je cestovanie jedinou možnosťou na zamestnanie oboch manželov. Mnohí totiž jednoducho nenájdu v mieste bydliska partnera zodpovedajúce zamestnanie, a tak im nezostáva iné, len cestovať za tým pôvodným. I tak je však každodenné dlhšie dochádzanie za prácou spojené s veľkým stresom - a v prípade, že takýto človek cestuje autom, nemožno zabudnúť ani na zvýšené riziko dopravných nehôd. A cesta autom sa často javí ako vhodnejšia alternatíva najmä vtedy, ak človek presne nevie, kedy sa mu skončí pracovný deň, resp. keď sa nechce dať obmedzovať grafikonom železničných či autobusových spojov.
Psychická záťaž aj uspokojenie
Ani tým však nie je výpočet záporov podobného štýlu života konečný. Tomu, kto dlho cestuje, chýbajú dve až tri hodiny voľného času denne, ktoré by mohol stráviť v kruhu rodiny či s priateľmi. Taký človek sa veľmi koncentrovane pokúša dobehnúť všetko vo voľných dňoch na konci týždňa, čo však vedie spravidla len k ďalšiemu psychickému preťaženiu. Gebhard tvrdí, že nutkanie istým spôsobom sa stále organizovať vytvára značnú záťaž. Títo ľudia sú častejšie ako iní náchylní k depresiám, trpia somatickými poruchami a väčšinou im práca prináša menej potešenia.
Ak sú však východiskové podmienky dobré, ani sústavná zmena miesta sa neprejavuje až tak negatívne, ako by sa zdalo. Medzi tieto podmienky patrí stabilný partnerský vzťah a príslušné vnútorné naladenie, napríklad otvorenosť pre nové podnety. A vzrastá aj význam dobrej atmosféry na pracovisku - ľudia, ktorí za prácou dochádzajú desiatky kilometrov, potrebujú vedieť, že ich záťaž "navyše" sa im vypláca a má zmysel: trebárs i tým, že sú spokojní so vzťahmi v kolektíve a že pomery panujúce na pracovisku nepociťujú ako stresové.
Podľa Wolfganga Lichiusa, zástupcu riaditeľa personálnej poradenskej agentúry Kienbaum, firmy však podobných zamestnancov príliš radi nevidia. Uvedomujú si totiž nebezpečenstvo, aké z toho hrozí zamestnávateľovi - stále cestovanie sem a tam sa každému raz preje, takže skôr či neskôr sa začne obzerať za novými príležitosťami. A ak ide o riadiacich pracovníkov, tam sú stanoviská firiem väčšinou celkom jasné - radšej poskytnú manažérovi byt v mieste pracoviska, len aby sa nerozptyľoval dodatočnými povinnosťami. Iné podniky riešia zase problém tak, že častejšie povoľujú prácu doma.