Prísť o zamestnanie po štyridsiatke znamená pre mnohých osobnú katastrofu. Nastáva registrácia na úrade práce, leštenie kľučiek v desiatkach firiem, výberové konania, odmietavé odpovede, frustrácia. Najmenšie zlo v podobe džobu nezodpovedajúcemu kvalifikácii a dlhoročnej praxi. Väčšina ľudí starších ako 45 rokov si myslí, že sú na trhu práce diskriminovaní či znevýhodňovaní najmä kvôli veku. Nasleduje zdravotný stav a zdravotné postihnutie.
Podľa Medzinárodnej organizácie práce nestačí iba zvýšiť dôchodkový vek. Pre starších ľudí treba vytvoriť aj slušné podmienky práce. Jadro problému spočíva v prekonaní kultúry vytláčania starších ľudí z trhu práce nielen prostredníctvom predčasných dôchodkov. Rovnako aj pre nadbytočnosť. Hovoríme pritom o ohrozenej vekovej skupine od 45 do 64 rokov.
Skúsení, rozvážni, schopní
Aktuálny prieskum spoločnosti Profesia hovorí, že najväčší záujem medzi uchádzačmi nad 40 rokov je o pozície administratívnych pracovníkov, obchodných zástupcov, vodičov, asistentov, obchodných manažérov a predavačov. Vyplýva to z údajov takmer 10-tisíc životopisov. Priemerný očakávaný plat sa pohybuje vo výške 24 600 korún.
Pomôcť pri hľadaní práce im môže aj to, že slovenskí manažéri ľudských zdrojov oceňujú viaceré silné stranky tejto skupiny pracovníkov. Patria medzi ne najmä pracovné skúsenosti, znalosť problematiky, kontakty v oblasti svojho pracovného pôsobenia. Nechýba im nadhľad, rozvážnosť, majú lepší vzťah k práci, disciplínu a menšie absencie. Prednosťou je aj vernosť, lojalita a nižšie nároky na mzdu. No podľa tohoročného prieskumu Inštitútu pre verejné otázky sa najčastejšie odmietali vyjadrovať k problematike firemných politík voči starším práve zamestnávatelia prihlásení do ankety Zamestnávateľ ústretový k rodine či iných prestížnych súťaží. Dôvodom je aj fakt, že mnohým firmám bránia zamestnávať starších dva predsudky -- vek a nepoužiteľnosť. A to aj napriek prednostiam, ktoré uvádzajú.
Slabé stránky a odhodlanie
Okrem pozitív však majú starší ľudia aj svoje slabé stránky. Patria medzi ne slabšia znalosť cudzích jazykov a počítačových zručností, ťažšie prispôsobovanie sa zmenám, nižší záujem o ďalšie vzdelávanie. Aj keď tieto hodnotenia čiastočne búra štúdia Profesie.sk, podľa ktorej vyše štyridsať percent ľudí vo veku 50 až 59 rokov plynule komunikuje v ruskom a nemeckom jazyku. Podľa výkonného riaditeľa Profesie Dalibora Jakuša bez problémov používa internet až šesťdesiat percent z nich, MS Windows ovláda štyridsať percent a MS Word takmer sedemdesiat percent z nich.
Za najhlavnejší diskriminačný faktor je považovaný vek. Záujem o mužov klesá s ich rastúcim vekom a ich šance sa vyrovnávajú so šancami žien. Vyššie vzdelanie zvyšuje šancu na získanie práce. Nižší záujem firiem kompenzujú starší uchádzači, ktorí prejavujú vyššiu aktivitu pri hľadaní pozície. Paradoxom je, že až 96 percent životopisov udáva vek ako nepovinný údaj. Uchádzači o prácu ho podľa štúdie Profesie nepovažujú za diskriminačný faktor.
Podľa Profesie môže pri hľadaní džobu aj pre uchádzačov ohrozenej vekovej kategórie od štyridsať rokov významne pomôcť internet. Napriek tomu, že ich šance na uplatnenie sa na trhu práce sú nižšie. Ako dodáva sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky, v prípade ohrozenia zamestnania sú títo ľudia ochotní dochádzať za prácou do väčšej vzdialenosti, čo im tiež môže významne pomôcť. Rovnako chcú aj pracovať viac hodín na úkor času venovanému súkromiu či rodine. Pristúpia aj za nižšiu mzdu, ba dokonca aj v škodlivejšom prostredí a sťažených pracovných podmienkach.
Prispôsobivosť ovplyvňuje aj vzdelanie
Zamestnávanie ľudí nad päťdesiat rokov patrí k závažným problémom aj v susednej Českej republike. Najhoršia je situácia medzi uchádzačmi s nižším vzdelaním v tradičných priemyselných oblastiach. Horšie sa prispôsobujú zmenám, novým požiadavkám a horšie je to s ich ochotou vzdelávania. Najlepšie sa uplatňujú v robotníckych profesiách, administratíve a riadiacich pozíciách na najnižšej úrovni.
Už štvrtý rok v Čechách beží projekt Tretia kariéra, ktorý je zameraný na využitie potenciálu ľudí nad 50 rokov. Jedna z jeho autoriek Kateřina Dobiášová z agentúry Expertis Praha hovorí, že najdôležitejšie je pôsobiť na ľudí v oblasti riadenia ľudských zdrojov. A zmeniť ich prístup k týmto uchádzačom. Predsudky a fakty, ktoré tento vážny stav na trhu práce ovplyvňujú, sú totiž v Čechách rovnaké ako u nás.
Vo firmách však už začína byť čoraz väčší dopyt po vekovej vyváženosti. Vekovo zmiešané kolektívy totiž umožňujú lepšiu deľbu namáhavej práce. Napríklad prístup švédskej spoločnosti Vattenfall AB hovorí, že pracovisko budúcnosti musí vyzerať tak, aby viac ľudí mohlo a chcelo pracovať dlhšie ako dnes. Mnohé firmy a ich manažéri nevedia ako majú pri organizovaní práce rešpektovať rozmanitú pracovnú schopnosť starších pracovníkov. Iba málo pracovných organizácií a firiem v krajinách Európskej únie systematicky vytvára podmienky, aby starší zamestnanci ostali dlhšie pracovať a odovzdali svoje skúsenosti.
Chronologický vek nie je pritom dostatočné meradlo na posúdenie pracovného výkonu. Nie je pravda, že starší ľudia sa nevedia učiť. Pri ich vzdelávaní je potrebné rešpektovať odlišný spôsob učenia. Skôr narodení pracovníci majú rovnaké potreby ako ich mladší kolegovia. Okrem vzdelávania potrebujú uznanie, povzbudenie i konštruktívnu kritiku. Dôležité je v ich prípade klásť väčší dôraz na regeneráciu, najmä ak vykonávajú fyzicky namáhavú prácu.
Starším sa nevyhneme
Politika Európskej únie chce zvýšiť zamestnanosť ľudí vo veku 50 až 64 rokov v roku 2010 až o päťdesiat percent. Pre národné politiky to predstavuje veľký problém. Chýbajú ozdravujúce programy a podpora zotrvania v zamestnaní, o ktorých funkčnosť sa má postarať predovšetkým štát. Pritom v roku 2015 budú firmy na Slovensku k zamestnávaniu starších prinútené. Každý šiesty Európan má totiž podľa údajov AARP Conference and Capitol Hill Luncheon Briefing z konca septembra tohto roka viac než 60 rokov. Naviac mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia a nemajú tendenciu vrátiť sa späť.
Pracovný dokument Európskej komisie z mája tohto roku hovorí, že existuje potenciál pre väčšie uplatnenie starších ľudí na trhu práce. To však chce zvýšiť vzdelanostnú úroveň, vek odchodu do dôchodku, obmedziť stimuly pre predčasný odchod do dôchodku. Rovnako sa to týka podpory zdravia počas celého životného cyklu vrátane staršieho veku. A, samozrejme, zvyšovania pracovných zručností a vzdelania.