Ochrannú ruku, usmernenie, či dokonca aj materiálnu výpomoc potrebuje na začiatku svojej dráhy takmer každý. Mnohí si na týchto nezištných pomocníkov spomínajú veľmi radi.
Hodený do vody
O svoju budúcu dráhu reklamného sloganistu sa zaujímal už počas štúdia na strednej škole. V podstate mal pre toto veľmi náročné povolanie predpoklady a talent. No, samozrejme, že mu chýbali nielen praktické skúsenosti. "Pravidelne som chodieval do jednej reklamnej agentúry a neustále predkladal svoje prvé nápady. Jednoducho som si vymýšľal to, ako by som čo najlepšie predal rôzne výrobky, ba dokonca aj automobily," spomína si na svoje začiatky Marian, dnes úspešný spolumajiteľ jednej zo zabehaných reklamných spoločností. S úsmevom na tvári dnes dodáva, že sa vždy po príchode so svojím novým nápadom videl, ako odchádza s prvým veľkým honorárom, za ktorý by si mohol kúpiť rovno rodinný dom.
Predovšetkým mal šťastie v tom, že sa nenašiel iba jeden tútor, ale hneď dvaja. A na jeho prekvapenie ho nevyhadzovali dverami, aby sa vzápätí ako dotieravý a nedočkavý mladý človek vrátil cez zatvorené okno.
Pravidlá a štábna kultúra
V tých časoch si vôbec neuvedomoval, že vymyslieť výstižný slogan nespočíva v sformulovaní jednej vety. Raz mu položili na stôl veľmi rozsiahly fax, na ktorom bol presný rozbor výrobku a ako si klient predstavuje, že bude odprezentovaný. Stále nechcel pochopiť, že je nevyhnutné prispôsobiť sa požiadavkám klienta. "Viem, že som bol dokonca pripravený dotyčným ľuďom zatelefonovať a doslova im vynadať s tým, že majú hviezdne maniere a svet okolo nevnímajú reálne. Viem, že to vtedy pôsobilo komicky, no aj takto som sa správal vo svojich začiatkoch. Dôležité bolo, že som od svojich ochrancov, poradcov, dostal lekciu o základných pravidlách hry, o spôsoboch prípravy reklamnej kampane, ktorá nespočíva iba v napísaní napríklad štvorslovného sloganu," dodáva Marian. Prvé pracovné miesto dostal hneď po ukončení gymnázia. A to sa reálna prax iba začínala. Prvú menšiu kampaň mu zverili až takmer po dvoch rokoch. Dovtedy pomáhal pri prípravných prácach, od svojich tútorov dostával veľa literatúry a mohol s nimi dokonca cestovať.
Podstatné bolo, že mu ako študentovi pomáhali v úplných začiatkoch nielen finančne, ale dali mu možnosť v rámci dennej praxe prenikať hlbšie do tajomstiev tohto trhového sektora, ktorý patrí medzi tie najtvrdšie. Nielen v rámci vzťahov, ale aj získavaní zákaziek. A nie iba podľa jeho pôvodných predstáv vo vymýšľaní sloganov. "Spomínam si, že som raz v priebehu jedného pracovného dňa chcel vymyslieť kampane pre štyroch klientov. Vzal som si poznámkový blok a šiel do neďalekej reštaurácie. Vraj sa mi tam budú najlepšie vymýšľať dobré nápady," dodáva. Samozrejme, že si neskôr o tomto neštandardnom povolaní upravil predstavy a naučil sa nielen tvorivejšie pracovať, ale predovšetkým zvládať umenie komunikácie s kolegami, klientmi, ba dokonca správne a efektívne odprezentovať to, čo vymyslel. V neposlednom rade mu jeho dvaja kolegovia pomohli nielen v tomto smere, ale dávali mu šancu nadobúdať skúsenosti na medzinárodných mítingoch, prenikať do spôsobu myslenia tých, od ktorých reklamné agentúry závisia - klientov. A rozumieť nielen im, ale i ostatným tvorivým spolupracovníkom.