Porevolučné časy sa v odievaní niesli v znamení tehlových sák, krikľavých kravát, mokasín a bielych ponožiek. Mnohí sa začínali honosne nazývať manažérmi, akurát mali zásadný problém so spoločenským vystupovaním, vedením rozhovorov a obchodných rokovaní. Tento nepekný spoločenský obraz patrí do dejín. Situáci sa obrátila o stoosemdesiat stupňov.
Bežný pracovný odev
- Osvojenie si protokolu a etikety sa stalo v mnohom užitočné. V podstate nejde o nič zložité, iba o logické pravidlá, ktoré uľahčujú život. Budovanie vlastného obrazu pritom úzko súvisí s firemným imidžom. Kožu na trh nesieme dvakrát. Za seba a značku, ktorú budujeme a reprezentujeme.
Všeobecne sa bežný pracovný odev manažéra skladá u pánov z obleku, košele a kravaty. V konzervatívnom prostredí by mala mať košeľa dlhý rukáv. Oblečenie musí byť čisté, správne vyžehlené a upravené, bez odpáraných či visiacich gombíkov, odpáraného futra, vydratých rukávov na košeli. Rovnako treba venovať pozornosť správnemu strihu a veľkosti. Jednoducho zbaviť sa syndrómu oblečenia po "staršom bratovi", neodievať si oblek, ktorý kopíruje postavu. Profesionálna odborníčka v oblasti imidžu, etikety a protokolu Ingrid Némethová sa okrem toho pristavuje aj pri zdanlivo zanedbateľných drobnostiach, na ktoré veľmi často zabúdame. Džentlmen podľa nej nosí pod košeľou tielko i napriek tomu, že môže byť práve štyridsať stupňov v tieni. A keď sa posadí, musí mať dostatočne dlhé ponožky, aby mu spod nohavíc "nesvietila" holá noha.
Dámy majú byť odeté v takzvaných biznis kostýmoch, či už sukňových alebo nohavicových, s vhodnou blúzkou alebo topom. Prípadne si môžu zvoliť kombináciu šaty a sako. V žiadnom prípade nesmú vystavovať na obdiv kúsky spodnej bielizne. Ramienko či čipka pôsobia síce zvodne, ale veľmi odvádzajú pozornosť. Často diskutovaná býva podľa Ingrid Némethovej aj otázka sukňa verzus nohavice. A tiež dĺžka sukne. Existujú však kultúry, prípadne spoločenské udalosti, kde ženy nosia výlučne sukňu. V modernom biznis svete to však už neplatí. Dĺžka sukne je tiež v priamej úmere s konzervatívnosťou. V zásade by však mala siahať minimálne tesne nad kolená.
Jednotlivé súčasti oblečenia musia byť farebnem zladené. Páni musia mať topánky čisté a zladené s opaskom, prípadne taškou či hodinkami, perom, manžetovými gombičkami. Šperky by mali nosiť obmedzene. Vylučujú sa retiazky a náušnice. Dámy musia mať šatku a topánky zladené s kabelkou. Konzervatívne vnímanie odievania podľa Ingrid Némethovej hovorí, že aj v najhorúcejších mesiacoch by mala mať topánka uzavretú špičku, a to aj v prípade, keď prichádzajú priamo z pedikúry. Napriek tomu, že ženy majú pestrejšie možnosti v používaní šperkov a doplnkov, tiež by ich nemali nosiť priveľa. Podľa možností je lepšie zvoliť si menej bižutérie, radšej šperky z pravého kovu. Drahokamy, honosné a trblietavé šperky radšej pripojiť k večernej toalete a na slávnostné príležitosti. K celkovému vzhľadu neodmysliteľne patrí aj úprava vlasov a zvlášť mejkap. Zvýrazňuje krásu a silu osobnosti.
Nevyhnutné je dbať aj na detaily. Lepší dojem urobí kožený diár než pokrčené papiere a elegantný vizitkár ako neprehľadne načmárané čísla a kontakty na zdrape papiera.
Manažérsky štýl už nie je čierno-biely
Na rokovaniach a obchodných stretnutiach stále dominuje konzervatívne oblečenie, ktoré až natoľko nepodlieha módnym trendom. Vo všeobecnosti však platí, že pravidlá v "biznis svete" sa postupom času uvoľňujú. Samozrejme, v tomto prípade hovoríme o strednej Európe a moderných, tradíciou menej zaťažených krajinách. V krajine, ako napríklad Japonsko neuvidíte manažéra v inom ako sivom, tmavomodrom či čiernom obleku. V zásade sa dá povedať, že čím je konzervatívnejšie prostredie (nemáme na mysli iba krajinu, ale aj profesiu, druh a čas konania udalosti), tým viac prevládajú tmavšie obleky a menej farieb. Naopak, v uvoľnenom, slobodnejšom prostredí sa môžeme stretávať s avantgardou, farbami a odchýlkami od všeobecne zaužívaných pravidiel.
Pánsky manažérsky štýl tak prestáva byť prísne čierno-biely v zmysle nosenia tmavého obleku a bielej košele. Posúva sa k pastelovým farbám, pričom viazanka a košeľa môžu byť ladené tón v tóne. Akýkoľvek veľký či farebne výrazný vzor nie je vhodný. Podľa Daniely Mináčovej, riaditeľky spoločnosti EduPlanet, zaoberajúcej sa problematikou imidžu, spoločenského vystupovania by dámy mali opatrne narábať s lesklými materiálmi, výraznými farbami a veľkými vzormi. V biznis štýle stále platí, že menej je viac. Manažér by mal pôsobiť dôveryhodne a spoľahlivo. Výstredné alebo nedbalé oblečenie taký dojem nevyvoláva.
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...
Chýba nám odhad situácie
Slovenskí manažéri predstavujú v zmysle odievania zlatý stred. Nie sú priveľmi konzervatívni, tiež sa však nedajú uniesť v prehnanej miere módnymi výstrelkami. Primerané odievanie u nás narúša fakt, že biznismeni nevedia odhadnúť situáciu a príležitosť, na ktorú sa chystajú. Nesúvisí to však s nedostatok výberu a kvality. Stretávame sa aj s neprimeraným utrácaním za odevy s dôrazom na osobnú výnimočnosť. V takom prípade ide o nenáležitú sebaprezentáciu a nezmyselne samoúčelnú hru.
Expertka na odievanie a komunikáciu Daniela Mináčová hovorí, že nie vo všetkých firmách (napriek tomu, že ide o tú istú oblasť pôsobnosti) sú zakotvené aj štandardy odievania. Neustále sa zvažuje vo vzťahu k zamestnancom uniformita verzus individualita. Napriek tomu, že uniformita spôsobuje firmám nemalé starosti (výber materiálov, strihov, farieb), tam, kde poskytujú služby klientom vo veľkom rozsahu, je dobrou voľbou. Zákazník presne vie, kde sa nachádza a nepomýli si zamestnanca s inou osobou. Firma môže prostredníctvom odievania pracovníkov nenásilne prezentovať farby svojho loga a jasne zabrániť nevkusu niektorých zamestnancov v odievaní.
Mýtické pojmy
Portokol a etiketa sú podľa Ingrid Némethovej ešte stále považované za akési mýtické pojmy. V oboch prípadoch ide o súhrn noriem a pravidiel správania. Na jednej strane ide o kontakt a komunikáciu najvyšších predstaviteľov štátu či diplomatického zboru, na druhej je to spoločnosťou, kultúrou a tradíciou prijatý úzus v rámci spoločenského styku. V každom prípade ich osvojenie môže byť pre nás iba užitočné. Prvý dojem je mimoriadne dôležitý a keď si ho pokazíme, tak sa až veľmi ťažko napráva.
Osobný vklad do nášho vystupovania nás nič nestojí. Imidž firmy s použitím profesionálnych štandardov (od vstupnej brány, zariadenia interiéru až po logo) alebo dokonalé a drahé oblečenie sú iba prostriedkami na dosiahnutie dobrého výsledku. Oblek od Versaceho totiž nikdy osobnosťou nebol. S formou musí korešpondovať aj obsah. Samoúčelné používanie fráz a nacvičených techník vyznie podľa Ingrid Némethovej bezobsažne, teatrálne a smiešne, ak sa za nimi neskrýva skutočná úcta, hodnoty a morálka.