Mladí ľudia dnes už od vysnívaného pracovného miesta neočakávajú ani tak služobné auto, ako skôr lepšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Dôležité sú teda také pracovné podmienky, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženejší kompromis medzi rodinou a kariérou -- a v prvom rade sa to vzťahuje na sektor služieb.
Viac dočasných úloh
V západoeurópskych krajinách počet ľudí vo výrobných odvetviach neustále klesá -- v Nemecku je to napríklad v súčasnosti už len 20 percent, kým v roku 1991 štatistici v tejto oblasti vykazovali ešte 36 percent všetkých pracovníkov. Počet ľudí v sektore služieb v tom istom roku vzrástol zo 60 na 72 percent.
A nielen to. Pracovné úlohy majú čoraz viac len dočasný charakter, ako tom svedčia inzeráty z internetových sprostredkovateľní práce. Tu hľadá istý podnik prekladateľa, ktorý by mal preložiť 300 návodov do angličtiny, tu zase automobilový koncern ponúka prácu na pol roka vo svojom vývojovom oddelení.
Pritom je zjavné, že požiadaviek na vykonanie jednoduchých prác, prípadne ponúk pre menej kvalifikované pracovné sily, je čoraz menej. Tieto úlohy budú v budúcnosti vykonávať stroje alebo pracovníci v zahraničí, kam priemyselne vyspelé krajiny presúvajú čoraz viac činností. Čo zostane aj v budúcnosti "doma", to je práca najrôznejších špecialistov. Bez obáv môžu žiť všetci odborníci z oblasti moderných technológií, strojárstva a spracovania kovov. Výhodné budú aj také profesie, pri ktorých sa vyžaduje fyzická prítomnosť priamo na mieste -- ako je to napríklad u učiteľov, opatrovateľov vychovávateľov alebo zdravotného personálu.
Motorom hospodárskeho vývoja v najbližších dvadsiatich rokoch však bude sektor, ktorý odborníci označujú pojmom "kreatívny priemysel" -- do tejto oblasti možno zaradiť architektov a návrhárov, vydavateľov kníh a rôznych tlačených periodík, práve tak, ako tvorcov počítačových programov a niektorých vedcov. Americký ekonóm Richard Florida zasa používa pojem "kreatívna ekonomika", ale v zásade má na mysli to isté -- podľa neho sa bude hospodársky dariť najmä tým geografickým oblastiam, ktoré dokážu pritiahnuť čo najviac kreatívnych ľudí. Ich práca na projektoch bude pritom časovo obmedzená a budú vznikať projektové skupiny ad hoc. Tie sa potom preskupia podľa novej objednávky. Dôvod je zrejmý -- globálna konkurencia vystavuje výrobcov veľkému tlaku, takže životný cyklus jednotlivých produktov sa skracuje a vývoj noviniek musí byť kratší.
Vyváženosť práce a súkromia zmizne
Vo svete meniacich sa pracovných skupín, v ktorých budú ľudia pracovať už len virtuálne, však väčšiu váhu nadobudne aj vlastná povesť. Kto získa zlé meno, vyjde pri ďalšej objednávke naprázdno. Preto prudko stúpne význam takzvaných internetových spoločenstiev, kvalita vzťahov on-line bude rozhodujúca. Kto nebude mať v skupine významných spolupracovníkov, toho budú ľudia zjavne považovať takisto za nevýznamného. Nový charakter práce má pritom už dnes veľký dosah na ekológiu i ekonómiu. Podľa štúdie, ktorú vypracovalo niekoľko popredných technologických firiem -- o. i. aj Intel a Motorola, prostredníctvom technológie založenej na internetovej spolupráci je celosvetovo možné ušetriť až pätinu všetkých pracovných ciest. Napríklad koncern Cisco odhaduje úsporný efekt svojich videokonferencií na sto miliónov dolárov ročne. Okrem toho podniky šetria aj na kancelárskej ploche a nákladoch s tým spojených. Kancelárie v centrálach podnikov síce celkom nevymiznú, ale ich "obyvateľov" bude menej a často len príležitostných.
Tak ako všetko, aj načrtnutý vývoj na pracovnom trhu má však háčik -- a tým je skutočnosť, že paralelne s príchodom modernej techniky sa čoraz významnejšie stiera rozdiel medzi povolaním a súkromným životom. Mobil je ustavične poruke a pracovné e-maily si adresátov nachádzajú aj po večeroch či cez víkendy. Mnohí manažéri sú k dispozícii dokonca aj na dovolenke. Psychológia však varujú pred podobným preháňaním -- v konečnom dôsledku totiž trvalá dostupnosť neznamená vyššiu produktívnosť, ale, naopak, osobnostné problémy.
Americký sociológ Jeremy Rifkin začal v tejto súvislosti už pred rokmi používať označenie "proteická osobnosť". Toto neobvyklé slovné spojenie je odvodené od mena antického gréckeho boha: Próteus sa mohol prevteľovať do ľubovoľnej bytosti, zato však platil vlastnou existenciou, nikdy totiž nemohol nájsť samého seba. Rifkin pod týmto pojmom rozumie ľudí, ktorí sú modernou komunikačnou sieťou ovplyvnení do tej miery, že vlastnú identitu už strácajú so zreteľa. Dôsledkom sú potom silné psychické poruchy.
StoryEditor