Cornelia Roetgerová, generálna riaditeľka spoločnosti Unilever Českej a Slovenskej republiky, sa v rozhovore pre české Hospodárske noviny o Čechoch a Slovákoch nedávno vyjadrila, že sme na pracovisku často skeptickí a sarkastickí. Prehnaná zanietenosť Američanov sa nám zdá smiešna, ale ľudí s chuťou a elánom pracovať, by sa na našich pracoviskách dalo spočítať na prstoch jednej ruky.
Pred rokom 1989 sa tento jav zvykol označovať ako vnútorná emigrácia, dnes sa skôr spomína vnútorná výpoveď. Christine Ottlová, personálna a organizačná poradkyňa z Mníchova, tento pojem vysvetľuje: "Čo je výpoveď, vieme asi všetci: jednoducho niekto povie zbohom, a je preč. Keď však dá pracovník vnútornú výpoveď, naďalej zostáva na svojom pracovisku -- sedí či stojí na svojom mieste, je v podstate stále prítomný, ale len fyzicky. V skutočnosti však to, čo firma potrebuje najviac -- jeho potenciál a schopnosti, nie sú k dispozícii. Takýto zamestnanec sa potom neidentifikuje so svojou firmou, necíti k nej žiadnu spolupatričnosť. Prácu síce vykonáva, ale robí len to, čo musí a má v popise pracovnej náplni."
Ste emigrantom?
Ako sa teda správajú vnútorní emigranti? Ich život na pracovisku by sa dal prirovnať k väzeniu. Odrážajú situáciu, v ktorej neexistuje žiadna hravosť, tvorivosť, spontánnosť alebo starosť o iných. Len chladné kalkulovanie a premyslená izolácia. Namiesto pohybu a humoru sa obklopujú len mŕtvolným pokojom. Príčiny tohto javu vidí psychológ a poradca manažmentu Pavel Beňo v charaktere zadanej práce, vo vzťahoch, v ovzduší na pracovisku, ako aj v osobných dôvodoch a financiách. V tejto súvislosti sa potom hovorí aj o strate zmyslu a odcudzenia, tzv. syndróme vyprahnutia alebo vyhorenia (burn out).
Nočná mora lídrov
Úspech firiem a organizácií moderného typu vo veľkej miere závisí práve od osobnej zaangažovanosti jej pracovníkov. Oproti zamestnancom s osobným nasadením sa "emigranti" stávajú nočnou morou každého lídra. Mnohé psycho-neuro-imunologické štúdie dokazujú, že večne nespokojní zamestnanci sú častejšie chorí a ich spoľahlivosť je diskutabilná. Vždy to však súvisí so stratami pre spoločnosť. V procese humanizácie pracoviska je preto nezastupiteľná úloha vedúcich zamestnancov. Patrí sem aj sledovanie spokojnosti zamestnancov, ďalšia úloha vedúceho, ktorá bola v minulosti úplne v úzadí.
Bezpečná kultúra firmy
Vnútorná výpoveď úzko súvisí s firemnou kultúrou, ktorú do značnej miery formujú práve manažéri. V tejto súvislosti sa objavuje termín "bezpečná kultúra". Ide o kultúru, ktorá neohrozuje nikoho vnútri spoločnosti. Začalo sa o nej hovoriť hlavne po katastrofe v Černobyle. Je výsledkom pozitívnych postojov k pracovisku od predsedu predstavenstva, až po posledného nového učňa. Dôležitý je dôraz na bezpečnosť, zdravie, politiku správania, osobné zdokonaľovanie, zodpovednosť a hospodárnosť. Ak manažér naozaj chce dosiahnuť takúto atmosféru, nesmie svoje úsilie vopred skepticky odsúdiť na neúspech. Nemal by podceňovať medziľudské vzťahy a mal by byť vedieť, čo sa deje medzi jeho podriadenými, vedieť, čo znižuje a, naopak, čo zvyšuje ich výkonnosť. To však súvisí so zmenou prístupu lídrov -- nevidieť veci len zo svojho hľadiska, ale zohľadňovať potreby celku, čo sa nezaobíde bez výmeny názorov a konfrontácií.