Vznikom znalostnej, teda učiacej sa spoločnosti sa podstatne mení úloha školy a aj vzťah žiaka a učiteľa k vzdelávaniu. Už nie je také podstatné vedieť, kedy presne vládli Habsburgovci, či vymenovať vybrané slová, dôležitejšie je vedieť, kde danú informáciu v pravej chvíli nájsť a nenapísať v texte hrubku.
V európskom aj našom školstve sa presadzuje koncepcia celoživotného vzdelávania a schopnosť uplatniť sa. Preto dnes školy neprezentujú len poznatky svojich absolventov, ale ich kompetencie. Aj medzinárodné porovnávacie merania, napríklad PISA, sa zameriavajú viac na kompetencie ako na znalosť faktov, a to našim žiakom v porovnaní s inými spôsobuje zatiaľ dosť veľké problémy.
Čo sú kompetencie
"Kompetencia je komplex poznatkov, zručností a postojov, ktorý vypovedá o úrovni dosiahnutého poznania a schopnosti aplikovať toto poznanie," vysvetlil pre HN námestník riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk. "Kompetencia je obsiahlejšia ako poznatok a je nadpredmetová." Nestačí teda, aby učiteľ len odovzdával žiakom konečné, nemenné fakty, ale aby ich motivoval a pomohol im získať spôsobilosti, postoje a vlastnosti, ktoré im v budúcom štúdiu, profesii a živote pomôžu uplatniť sa čo najlepšie a zachovať sa v každej situácii správne.
Z toho je zrejmé, že absolventi gymnázií majú iné kompetencie, ako napríklad maturanti z odborných škôl, ktorí nastupujú do praxe. Podľa riaditeľky Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci Anny Čerchlovej, ich maturant má mať rozvinuté nasledujúce kľúčové kompetencie: informačné, komunikačné, sociálne, personálne a spôsobilosť na celoživotné vzdelávanie. "Naša škola," hovorí Čerchlová, "poskytuje tri formy štúdia, takže už absolventi základných škôl, ktorí prichádzajú na 4-ročné a 8-ročné gymnázium, by mali mať samostatné, tvorivé a logické myslenie. Záujemcovia o bilingválne štúdium musia mať aj jazykové dispozície."
Pripravenosť žiakov sa zhoršuje
Gymnázium by mala byť výberová škola, ktorá pripravuje žiakov tak, aby boli schopní študovať na vysokých školách. Predpokladá teda aj primeranú záťaž pri získavaní vedomostí. "Žiaci, ktorí na gymnázium prichádzajú, by sa mali vedieť učiť a najmä mali by byť vedomostne disponovaní a vnútorne odhodlaní prispôsobiť sa náročným požiadavkám štúdia," zdôrazňuje riaditeľ bratislavského Gymnázia Ivana Horvátha Augustín Šutta. "Mali by mať už odskúšané potrebné pracovné návyky, pretože na gymnáziu sa ťažko naprávajú zlé jazykové, pravopisné, výslovnostné návyky, a najmä povrchný a formálny prístup k učeniu."
Záujemca o štúdium na gymnáziu by sa napríklad nemal báť začať riešiť ľubovoľný problém. "Ich ostýchavosť pri riešení úlohy, zábrany pri voľnom logickom uvažovaní pramenia často aj z toho, že sa k niektorým pojmom dostávajú na základnej škole skôr, než sú na ich pochopenie dostatočne pripravení," sťažuje sa Šutta. "To sa prejavuje hlavne na matematike. My na gymnáziách zisťujeme, že pripravenosť absolventov základných škôl je z roka na rok slabšia. Nevinil by som za to učiteľov, skôr nevhodné osnovy a tiež plienenie základných škôl po štvrtom ročníku kvôli osemročným gymnáziám."
Jazyková vybavenosť
Absolvent gymnázia by mal byť výborne jazykovo pripravený v dvoch jazykoch. Príprava v jednom jazyku by mu mala podľa Augustína Šuttu stačiť, po krátkej adaptácii, aj na úspešné štúdium v zahraničí. Mal by dobre poznať geografiu, prírodu, kultúru aj históriu najmä svojej krajiny. Mal by mať takú slovnú zásobu, aby nemal argumentačné ťažkosti pri debatách o aktuálnych problémoch dneška. Jeho vedomostná základňa by nemala byť priveľmi široká, zato by sa mala týkať samej podstaty dejov a pojmov. Mal by vedieť aj kriticky sa pozrieť na vlastné schopnosti a možnosti.
"Osvojiť si kľúčové kompetencie znamená, že jedinec je schopný špecificky a pružne uplatňovať to, čo sa naučí," hovorí Ľubica Bagalová zo Štátneho pedagogického ústavu. "Navyše dokáže to, čo sa naučil, meniť podľa svojich potrieb, novonadobudnuté schopnosti spájať s doterajšími, rozširovať repertoár svojho správania a vybrať si z viacerých alternatív tak, aby sa správal vhodne," dodáva.
To, že sa táto teória dá úspešne preniesť do praxe, dokazuje bratislavské Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej. Je to jediná stredná škola, kde počas osemročného súvislého denného štúdia získavajú žiaci vyššie odborné vzdelanie. Navyše absolventi tejto školy nemávajú problémy s uplatnením. Aké majú kompetencie? "Zámerom školy je rozvinúť u našich žiakov kľúčové spôsobilosti v umeleckých, pedagogických aj akademických oblastiach tak, aby si mohli vybrať optimálnu cestu kariéry," hovorí riaditeľka konzervatória Katarína Zacharová. "Kompetencie absolventa sú súčasťou nášho nového Školského vzdelávacieho programu," zdôrazňuje. "Sme špecifická škola, preto naši žiaci končia školu nielen maturitou, ale aj absolventskou skúškou, a tak získavajú prvý stupeň terciárneho vzdelania s právom používať titul diplomovaný umelec (DiS.art). Sú pripravení pre trh práce nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách EÚ a UNESCO." Profil absolventa tejto špecifickej a mimoriadne úspešnej školy obsahuje odbornú aj všeobecnú vzdelanosť, chápanú ako komplex znalostí, schopností a postojov, ktoré umožnia jednotlivcovi poznávať, konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si. Okrem iného sú tu, vzhľadom na umelecké zameranie, i trochu prekvapivé, ale do života vhodné spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti (schopnosť inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote).
Spôsobilosti každého človeka sa formujú na základe praktickej činnosti a skúsenosti. Nevyjadrujú trvalý stav, menia sa počas celého života, nielen toho školského, ale ich základ sa vytvára práve v škole. Výhodou spôsobilostí, teda kompetencií, je, že nezastarávajú tak ako vedomosti, ale môžu sa neustále rozvíjať a byť základom osobnej flexibility a celoživotného vzdelávania sa.