Tisícky ilegálnych prisťahovalcov z Afriky pristáli aj tento rok na plážach stredozemných európskych štátov, akými sú napríklad Taliansko či Španielsko. A niekoľko tisíc ich za cestu "do raja" zaplatilo aj životom v rozbúrených morských vlnách. Africkí utečenci sú na najnižšom stupni celosvetovej hospodárskej a sociálnej migrácie. Jeho protipól tvoria západoeurópski vedci na amerických univerzitách, ruskí podnikatelia v Londýne alebo švajčiarski odborníci na cestovný ruch v luxusných arabských hoteloch. Medzi nimi sa potom nachádza niekoľko miliónov "normálnych" prisťahovalcov zo všetkých krajín tohto sveta, ktorí sa snažia uchytiť, kde sa len dá -- zdravotné sestry, stavbári, taxikári, obchodníci.
Užitočné sťahovanie
Ani vďaka globalizácii zatiaľ nie sú všetky miesta tohto sveta rovnaké -- inak by totiž dôvod na sťahovanie malo ešte viac ľudí, ako sme toho svedkami v posledných rokoch. V priemyselne rozvinutých štátoch tvoria dnes prisťahovalci z chudobnejších štátov asi desať percent obyvateľstva -- a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal zastaviť. "Migrácia sa v najbližších rokoch ešte zintenzívni," tvrdí sa v prognóze Organizácie Spojených národov.
Z globálneho hľadiska je sťahovanie užitočné. Svetová banka odhaduje, že hospodársky rast, ku ktorému dochádza vďaka tomuto fenoménu, prevyšuje dokonca aj výhody z postupujúcej liberalizácie svetového obchodu. Ak si však niekto myslí, že nové uplatnenie hľadajú len ľudia z rozvojových či menej rozvinutých štátov, zásadne sa mýli -- o dobré pracovné miesto stoja aj občania tzv. bohatých štátov, najsilnejšiu ekonomiku Európskej únie -- Nemecko -- nevynímajúc. Nemci hľadajú nové príležitosti s obľubou najmä v škandinávskych krajinách, ale ich častým cieľom je napríklad aj Austrália.
Austrálii chýbajú remeselníci
Krajina našich protinožcov sa v otázke regulácie prisťahovalcov považuje za vzorovú. Jej vláda vydáva ročne vyše stotisíc trvalých víz, ku ktorým treba prirátať ešte okolo štyridsaťtisíc dočasných. Ich držitelia môžu zostať v krajine maximálne štyri roky. Austrálčanov pritom viac ako pôvod zaujíma kvalifikácia uchádzačov o pobyt. Ekonomickú užitočnosť merajú bodovým systémom. Kto ešte nedosiahol vek 45 rokov, hovorí dobre po anglicky, má aj isté peniaze a navyše kvalifikáciu v niektorom z úzkoprofilových odborov, ten môže zostať prakticky so stopercentnou istotou. Ba pokiaľ ide o remeselníkov, ktorých sa krajine nedostáva, dobrá angličtina ani nie je podmienkou. Taká výrazná je potreba niektorých kvalifikovaných profesií. Ako bonus slúži aj ochota usadiť sa v riedko osídlenej časti krajiny -- v takom prípade z požadovaných 120 bodov často postačí na vízum len 70. Záujemca však musí v tvrdých podmienkach, mimo metropol ako sú Sydney či Melbourne, vydržať najmenej dva roky. V Európe je situácia iná, napriek snahe Európskej komisie je táto problematika zatiaľ silne roztrieštená. Komisár Franco Frattini síce sústavne zdôrazňuje, že "starý kontinent" naliehavo potrebuje novú krv, ale "v konkurencii kontinentov" hrá Európa druhé husle. Z hľadiska rozvoja modernej spoločnosti je totiž dôležitý profil prisťahovalcov a ich kvalifikácia.
Európa stále menej atraktívna
V desiatich najľudnatejších rozvojových štátoch sveta dnes študuje o 156 percent študentov viac ako pred desiatimi rokmi -- patria medzi ne Čína, India, Indonézia, Brazília, Pakistan, Bangladéš, Nigéria, Mexiko, Vietnam a Filipíny. Odborníci však tvrdia, že tí do Európy neprídu. Jednak ich čaká prudký hospodársky rast doma a jednak Európa v príťažlivosti ešte stále prehráva so Spojenými štátmi. Dôvodom pritom nie je len vysoký príjem, angličtina ako úradná reč a akceptácia akejkoľvek farby pokožky, ale aj cieľavedomý prístup amerických univerzít, vedeckých ústavov a podnikov. Ak je v USA prisťahovalectvo problémom, tak len také, ktoré sa týka ilegálneho príchodu väčšinou nevzdelaných ľudí zo Strednej a z Latinskej Amerike. Ostatní majú dvere do USA otvorené.
Európski odborníci preto požadujú postupnú liberalizáciu prisťahovaleckej politiky únie. "V štátoch EÚ chýbajú vysokokvalifikovaní špičkoví odborníci, ako aj pracovné sily bez väčších nárokov na kvalifikáciu. Systém kvót by mal byť pružný a orientovaný na potreby trhu," tvrdia napríklad Rainer Münz a Thomas Straubhaar z Hamburgu, ktorí sa tejto otázke venujú dlhodobo. Za významné faktory pritom považujú vytvorenie podmienok na asimiláciu prisťahovalcov vrátane podpory žien a detí.