Handelsblatt/Bärbel Schwertfegerová
Naozaj netradičnými metódami sa snažia vychovávať manažérov popredné západné školy pre podnikateľov a riadiacich pracovníkov. Namiesto teórie dnes letí -- vlastná skúsenosť. Ak vezmeme do úvahy, že tento konkrétny doškoľovací kurz bol určený pre riadiacich pracovníkov vyššej kategórie, jeho program vyzeral veľmi čudne. Osemdesiat účastníkov si muselo vypočuť bájkarku z Nigérie, improvizovať na divadelnom javisku a spievať džezové pesničky. To, čo vyzeralo ako kurz pre sociálnych pracovníkov na niektorom z londýnskych predmestí, bola v skutočnosti konferencia britskej Ashridgeovej podnikateľskej školy. "Kto chce dobre viesť iných, musí poznať sám seba," odôvodnil neobvyklé zloženie predmetov jej riaditeľ Albert Zandvoort. Človeka vraj treba chápať v celej jeho komplexnosti -- so všetkým strachom, snami, vášňami.
Odhaliť ich však si vyžaduje neobvyklé metódy, ku ktorým dnes siahajú i mnohé ďalšie doškoľovacie strediská v USA, vo Veľkej Británii či vo Švajčiarsku. Pri výučbe preferujú získavanie skúseností a sebareflexiu. Veď disponovať vodcovskými schopnosťami v súčasnosti znamená hlavne nadchnúť spolupracovníkov, stmeľovať pracovný kolektív, naplánované úlohy dotiahnuť do úspešného konca.
Rozvíjanie vodcovských kvalít
Globalizácia potrebuje nových manažérov, čoraz intenzívnejšia spolupráca na medzinárodnej úrovni si vyžaduje nové vzdelávacie programy. Viaceré vzdelávacie inštitúty reagovali na tieto požiadavky s dostatočným predstihom, ako napríklad i známa americká škola Tuck Scholl of Business. Britský denník The Financial Times ju radí medzi desať najlepších na svete. Rozvíjanie vodcovských kvalít frekventantov je tu pevnou súčasťou dvojročného štúdia MBA.
Najnovší trend predstavuje potom overovanie rôznych rolí, aké človek zohráva v živote. Pri cvičeniach účastníci kurzov simulujú skutočné výjavy z každodenného firemného života, medzi ktoré možno zaradiť napríklad rozhovory s prepúšťaným zamestnancom. "Emocionálne je to veľmi zaťažujúca úloha, pri ktorej sa človek nikdy necíti dobre," tvrdí Zandwoort. Študenti sa preto majú naučiť, ako prijať správne rozhodnutia bez toho, aby potom v noci nespali.
Odkiaľ prichádzaš, kam smeruješ
Psychický tlak škola zosilňuje trebárs aj angažovaním skutočných hercov a bežné je aj nahrávanie scénok -- tie sa potom spoločne analyzujú. Týmto spôsobom vedie spomínaná britská škola budúcich riaditeľov k získaniu nových, neobvyklých skúseností; filozofia podobných vzdelávacích zariadení sa teda radikálne mení.
"Mnohé školy síce hovoria o rozvoji vodcovských kvalít, ale v skutočnosti sa tejto témy dotýkajú len racionálne, " tvrdí Jak Wood zo švajčiarskej školy IMD v Lausanne. "A to nie je správne, veď podriadení väčšinou nenasledujú dobrého vedúceho pracovníka len z rozumových dôvodov." Na tejto škole nie je preto výchova k vodcovstvu obyčajným predmetom ako marketing alebo financie, ale vinie sa všetkými prednášanými oblasťami.
Hneď na začiatku kurzu dostávajú študenti desaťstránkový dotazník "osobnej identity", ktorý potom viackrát prepracúvajú. "Človek sa takto naučí, kto je, odkiaľ prichádza, a kam smeruje," tvrdí Roland Hengerer z Berlína, ktorý toto štúdium ukončil pred dvoma rokmi. "Každý je prinútený, aby sa v myšlienkach zaoberal vlastnou budúcnosťou -- a aby napokon dospel k poznatku, že kariéra ešte nie je všetko."
Voliteľným predmetom je v Lausanne aj "vývoj osobnosti". Prvých dvadsať hodín tu študenti trávia v spoločnosti psychoanalytika, ktorý pri práci využíva metódu švajčiarskeho psychológa Carla Gustava Junga. Kurz pokračuje aj potom, ale už na vlastné náklady účastníkov -- a verte či nie, až dve tretiny záujemcov v ňom pokračujú.
Absolvovanie takého kurzu však často prináša aj nečakané dôsledky. "Mnohí študenti náhle objavia sami seba a nájdu odvahu chcieť niečo iné," hovorí Zandvoort. "Na začiatku by boli všetci najradšej správcami podielových investičných fondov -- po štúdiu sa však tretina z nich rozhodne pracovať v neziskových organizáciách."