Občianske právo na prakticky všetkých právnických fakultách vo svete patrí k profilovým vyučovacím predmetom a medzi študentmi je oň veľký záujem. Inak to nie ani na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde je vedúcim katedry občianskeho práva mim. prof., doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc. Odborník preverený praxou v najvyšších politických kruhoch vrátane pôsobenia vo funkcii vicepremiéra. Stál pri zrode Ústavy SR a podieľal sa aj na formovaní slovenského právneho systému po vzniku samostatného štátu. Má teda študentom práva čo povedať.
Právo nie je o niečom, ale o niekom
Zvyčajne sa študentom vraj hovorí, že predmety občianskeho práva sa nemajú učiť pre dobré známky, ale predovšetkým preto, že je to právo o živote a pre život. Ani jeden občianskoprávny vzťah nie je totiž iba o niečom, ale spravidla aj o niekom. Či je to záväzkovoprávny vzťah alebo rodinnoprávny vzťah alebo vzťah, ktorý je spojený s dedičskými nárokmi, vždy je s ním spojený nejaký príbeh. Prakticky ide o to, že dva subjekty občianskoprávneho vzťahu, prípadne viac, sa rozhodli spolupracovať a táto spolupráca sa ukáže ako falošná. "Keby som to mal jednoducho vyjadriť ako právnik," hovorí Ľ. Fogaš, "dá sa povedať, že si jeden alebo druhý neplnia svoje záväzky. Zmyslom aj našej výchovy je viesť študentov k tomu, pokiaľ je to možné v aplikačnej praxi, aby preferovali skôr dobrovoľné riešenie prípadných konfliktov. Samozrejme tam, kde sa to nedá, musia prísť súdy, prípadne donútenie štátnou mocou," dodáva.
Europeizácia práva
Opierať by sa pritom mali o modernú právnu normu. V tomto smere sa v poslednom období v odborných kruhoch dosť často volá po rekodifikácii Občianskeho zákonníka. Vníma to aj prof. Fogaš. Podľa neho vývoj právneho poriadku v našom novo sa formujúcom štáte po zásadných spoločenských zmenách v poslednej dekáde minulého storočia mal svoju logiku, a to sa týka aj občianskeho práva ako celku. Prof. Fogaš je presvedčený o tom, že v istom štádiu nebolo možné v krátkom čase pripraviť rekodifikovaný Občiansky zákonník, lebo mnohé parciálne zmeny museli reagovať na uskutočňujúce sa ekonomické pohyby, pričom vždy nejaký čas trvá, než dôjde k ich ustáleniu. Po tom, ako sa však po našom začlenení do EÚ podarilo implementovať normy Európskej únie aj do nášho občianskeho práva, ako sa tomu občas hovorí -- keď nastala jeho europeizácia -- treba povedať, že nastal čas na vytvorenie nového Občianskeho zákonníka.
Škola pomáha praxi
Teória už podľa Ľ. Fogaša dlhší čas poukazuje na stav, ktorý existuje v praxi. Katedra občianskeho práva sa zapája do riešenia jej problémov -- konkrétne do procesu príprav rekodifikácie Občianskeho zákonníka. Rekodifikačnú komisiu vedie prof. Lazar, bývalý člen tejto katedry a do tohto tímu patrí ďalších jej päť členov. Podľa jeho názoru práca sa rozbehla veľmi dobre. "Treba si však uvedomiť," zdôrazňuje prof. Fogaš, "že zákony tohto typu sa nedajú uponáhľať, potrebujú na svoju prípravu určité obdobie. V tomto prípade ešte najmenej dva -- tri roky."
Chce to stabilitu, nie sústavné experimentovanie
V poslednom období sa veľa diskutuje aj o situácii v školstve. Pokiaľ ide o súčasnú podobu právnického vzdelávania, je podľa Ľubomíra Fogaša predovšetkým nutné stabilizovať systém výučby. Po celý čas pôsobenia v ústavných funkciách stále učil. Má skúsenosť, že ani jeden rok, ani jeden ročník, ktorý sa zapíše na štúdium, neskončí podľa učebného plánu. Je to stav, ktorý vyvoláva značnú neistotu tak u pedagógov, ako aj u študentov. S takouto praxou by sme podľa neho mali skončiť. Má aj ďalšiu výhradu. Nepovažuje za správne delenie právnického vzdelávania na bakalárske a magisterské štúdium. "Bakalárov predsa nikto v aplikačnej praxi nechce. Bakalári sa nemôžu stať exekútormi, notármi, sudcami, advokátmi -- jediné, čo môžu, je vykonávať administratívne práce. To väčšine z nich nestačí -- kto by to aj chcel? Kto raz privonia k právu a študuje tri roky, chce skončiť aj magisterské štúdium," hovorí Fogaš.
Študent by mal podľa neho absolvovať ucelený systém právneho vzdelávania, aby v rámci toho pochopil logiku jednotlivých inštitútov práva. "Právnické vzdelávanie si vyžaduje najmä stabilitu, aby sme aspoň po jednom behu mohli vyhodnotiť profil nášho absolventa. Myslím si, že si to študenti zaslúžia, medzi nimi je veľa takých, čo sú skutočne šikovní a je škoda mrhať ich talentom sústavným experimentovaním," zdôraznil.
StoryEditor