Obchodná kultúra v Rusku sa v priebehu posledných rokov dramaticky zmenila. Investície veľkých svetových spoločností síce pomohli len nepatrnému zlomku ľudí k bohatstvu, ale čo je dôležitejšie, prispôsobili najmä spôsob práce viac západnému štýlu. Po anglicky sa dnes komunikuje možno častejšie, než kedysi ruská šľachta hovorievala po francúzsky. Kto si ešte pamätá časy bývalého Sovietskeho zväzu, nemohol po návšteve Moskvy alebo Petrohradu nezaregistrovať obrovské zmeny, ktoré sa v týchto metropolách udiali. Napriek tomu však pretrvávajú niektoré interkultúrne rozdielnosti, na ktoré treba upozorniť. Mohli by vám pomôcť vyhnúť sa potenciálnym prekážkam, nachádzajúcim sa na ceste k úspešnej spolupráci s ruskými obchodnými partnermi. Lebo napriek všetkým premenám stále platí, čo v 19. storočí vyjadril významný ruský lyrik a diplomat Fjodor Ivanovič Ťutčev: "Rusko nemožno pochopiť rozumom... Rusku treba jednoducho veriť".
Ruské diaľavy
Ruská federácia je svojou rozlohou vyše 17 miliónov štvorcových kilometrov aj po rozpade Sovietskeho zväzu stále najväčšou krajinou na svete. Rozprestiera sa cez dva svetadiely, od východného okraja Európy až po Japonsko a pretína 11 časových pásem. Z približne 147 miliónov obyvateľov drvivú väčšinu tvoria Rusi (82 percent), pomerne silnými menšinami sú Tatári (4 percentá) a Ukrajinci (3 percentá), zvyšok tvorí okolo 100 menších národností.
Väčšina ľudí žije v európskej časti Ruska, ktorá sa končí pri pohorí Uralu. V hlavnom meste Moskve sa koncentruje až 85 percent kapitálu, ďalších 10 percent v Petrohrade a zostávajúcich 5 percent sa rozdeľuje na celú krajinu a zvyšných 130 miliónov obyvateľov! Z toho vyplýva dôležitá informácia, že infraštruktúra, potrebná pre rokovania a uzatváranie obchodov, je primerane vybudovaná prevažne len v dvoch spomenutých mestách. To znamená dobre fungujúci dopravný systém, dostupnosť poskytovania služieb, ako sú tlmočníci, sekretárky so znalosťami cudzích jazykov, moderné telekomunikačné zariadenia, alebo potrební odborníci, ako sú medzinárodní právnici či hospodárski audítori.
V odľahlejších oblastiach krajiny však treba očakávať komplikácie. Protiklad medzi životom v mestách (asi 80 percent obyvateľstva) a na vidieku je neprehliadnuteľný. Na mnohých miestach dodnes platí, že "cár je ďaleko, Boh je vysoko". Osobitnou prekážkou je málo rozvinutá infraštruktúra mimo hospodárskych centier, čo spolu so spôsobom a intenzitou obchodovania, klimatickým podmienkami a mentalitou ruských obchodníkov vyžaduje pomerne vysoké náklady na manažérske zdroje a čas.
Individuálne a kolektívne
Medzi základné predpoklady úspešného nadväzovania obchodných vzťahov v zahraničí patrí schopnosť interkultúrnej komunikácie v odlišnej obchodnej kultúre. Jedna z definícií zahŕňa do tejto schopnosti okrem iného ovládanie odlišností noriem správania, hodnôt a konvencií, a tiež mentality obchodného partnera, pretože tie môžu výrazne ovplyvňovať jeho myslenie a stratégiu obchodovania. Pochopiť tieto odlišnosti a s ohľadom na ne primerane konať, je vzhľadom na zložitý vývoj, ktorým prešiel "ruský národný charakter", mimoriadne dôležité.
Na duchovný a sociálny život ruského obyvateľstva pôsobili v priebehu času najrôznejšie vplyvy, ktorých stopy sa zreteľne odrážajú v jeho mentalite dodnes. Podľa znalcov krajiny, príčinou vzniku "ruského národného charakteru" boli tri hlavné faktory: obrovská veľkosť krajiny, drsné podnebie a štátnomocenské vplyvy. Najmä odlúčenosť mnohých vidieckych regiónov a život v malých skupinách spôsobil, že sa v nich rozvinul silný individualizmus s prejavmi zahľadenosti dovnútra, uzavretosťou a nedôverou voči cudzím na jednej strane a na druhej kolektivizmus, vyžadujúci solidaritu a zmysel pre vzájomnosť.
Kolektivistický životný princíp, diktovaný životom v drsnej prírode, sa v sovietskych časoch stal programom. Kolektív mal vplyv na prácu, bývanie, vzdelávanie, výchovu a trávenie voľného času. Tento model však už stratil na svojej hodnote a v Rusku možno badať ďalekosiahly proces zmeny orientácie k individualizmu, ktorý už dnes zľahka prevažuje nad kolektivizmom. Individuálne záujmy sa rozvíjajú súbežne so vznikom nových možností, ktoré prinášajú hospodárske reformy a využívanie osobných slobôd.
Úradom neveria
Po stáročia autokratického panstva cárov -- panovník bol súčasne suverénom aj vlastníkom -- jestvovalo v Rusku už dlho pred komunistickou érou kvázi poštátnené hospodárstvo, v ktorom sa mohla súkromná iniciatíva rozvíjať len veľmi ťažko. To vytváralo hlbokú nedôveru Rusov voči štátnym úradom, čo sa môže odrážať ešte aj dnes na priebehu konkrétnych obchodných rokovaní.
Podľa ruských manažérov bol veľký odstup moci od obyvateľstva, uplatňovaný v cárskych a sovietskych časoch, chybou. Zdá sa však, že nová, demokratická orientácia Ruska, význam tohto modelu riadenia národného hospodárstva postupne redukuje. Rusi sú viac pripravení preberať riziká a nespoliehať sa na sovietsky princíp, ktorý ponechával rozhodovanie a možnosť len na vyššie úrovne. Rastie aj orientácia na dlhodobé plánovanie. Zmeny badať aj v malých a stredných podnikoch, samotní podnikatelia nachádzajú čoraz viac odvahy preberať v novom systéme zodpovednosť.
Určitá ambivalentnosť v "ruskom národnom charaktere", prameniaca v prelínaní sa individualizmu a kolektivizmu, je však očividná dodnes a prejavuje sa aj na obchodných rokovaniach. Na jednej strane sú to silné individualistické črty, často sa prejavujúce čierno-bielym myslením v kategóriách víťaza a porazeného, na druhej zmysel pre spoločné vnútri skupiny, ako je napríklad kolektívne rozhodovanie. Ďalej sú to niektoré kontrasty, ako schopnosť pociťovať súcit a solidaritu verzus určité sklony k tvrdosti, odovzdanie sa osudu verzus značná sila vôle, alebo niekedy až strata sebaovládania (vlastnosť, ktorá v husto obývaných oblastiach umožňuje spolunažívanie, sa u Rusov vyvinula menej) verzus stoický pokoj.
Nezastupiteľné právomoci
Ďalším dedičstvom minulosti krajiny, ktorá prakticky nemá žiadne demokratické tradície, je prítomnosť silne vytvoreného hierarchického myslenia, či už v politike alebo hospodárstve. Hierarchia bola nielen v cárskych, ale aj v sovietskych časoch nosným princípom ruskej spoločnosti. Ovplyvňoval ju vek, stupeň vzdelania, kompetencia a autorita. Podriadeným dávala vždy istotu, že nemuseli sami prijímať rozhodnutia, bez súhlasu zhora. Takisto pozostatkom historicky patriarchálne založenej ruskej spoločnosti je veľký sklon k autoritárstvu. V podvedomí ľudí po dlhý čas jestvovala akási "viera vo vládcu". Zodpovednosť za sociálnu biedu nepripisovali cárovi, ktorý nevie, ako to v jeho ríši vyzerá, ani zriadeniu, ale "zlým poradcom". Čiže vinu za všetko vždy nesú tí, čo sú "niekde hore". Tento spôsob myslenia je dodnes silne rozvinutý a skúsenosť, že mocní si robia, čo chcú, je taká stará, ako samotné Rusko.
Po rozpade Sovietskeho zväzu síce došlo k istým zmenám orientácie, ale treba vedieť, že hierarchia tam naďalej zohráva oveľa väčšiu úlohu, než napríklad u nás. Preto sa odporúča vždy vopred zistiť, ktorého partnera treba osloviť, či je práve on tým, kto môže o veci rokovať a vôbec, či je jeho pozícia trvalá.
Dôležité je vedieť, že v Rusku, v protiklade k európskym zvyklostiam, nikdy nedelegujú rozhodovaciu právomoc na podriadeného, nezávisle od toho, či ide o ministra, generálneho riaditeľa, alebo akéhokoľvek vedúceho. V praxi to znamená, že čo šéf nenariadil, to sa nevykoná a ak nie je prítomný, rozhodnutia neprijíma nikto!
Skúsenosti potvrdzujú, že obchody možno uzatvárať vždy len s najvyššie postaveným, zvyčajne generálnym riaditeľom.
Druhou zásadou, ktorá tiež vyplýva z hierarchického spôsobu myslenia, je rokovanie "vo výške očí". V poňatí ruských manažérov to znamená, že rokovať môžu vždy len ľudia v rovnakom postavení: riaditeľ s riaditeľom, vedúci projektu s vedúcim projektu, alebo manažér s manažérom.