Podľa zákona má študent právo si zvoliť učiteľa

Rokovanie katedry pôsobiacej na fakulte vysokej školy s údivom hodnotilo postup študentov, že anonymnou žiadosťou sa domáhali konkrétneho vyučujúceho pre určitý predmet. Žiadosť zároveň evokovala podozrenie, že autorom, resp. iniciátorom v tomto prípade je samotný učiteľ, alebo jednotlivec, či skupina študentov. Bol tiež vyslovený ojedinelý názor, že vec treba prešetriť prostredníctvom niektorých študentov. Prosíme o názor na právo študenta zvoliť si učiteľa pre určitý predmet.

Nastolená problematika má právno-etické dimenzie. Úzko súvisí aj s uplatňovaním akademických slobôd na fakulte. Absentujú však niektoré relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre objektívnejšie a jednoznačnejšie právne posúdenie celej veci. Vychádzame z toho, že prípad sa týka práva študenta, ktoré zákonodarca zakotvil predovšetkým v zákone o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 131/2002 s účinnosťou od 1. apríla 2002). Konkrétne ide o siedmu časť zákona, do ktorej je zaradené ustanovenie § 70 - "Práva študenta". Z jeho obsahu vyplýva o. i., že študent má právo najmä:
- študovať študijný program, na ktorý bol prijatý,
- utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu (tu pozri § 51 ods. 4 písm. g),
- zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom, alebo študijným poriadkom,
- pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si:
- tempo štúdia,
- poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a
- zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovacom viacerými učiteľmi,
- aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,
- slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu atď.
Žiaľ, s vami opísaného prípadu nie je zrejmé, či ide o predmet, ktorý vyučujú viacerí učitelia katedry, čo v danom prípade je na vyslovenie jednoznačného názoru najpotrebnejšie. Ak by tomu tak bolo, potom postup katedry je možné kvalifikovať ako neštandardný, nepochopiteľný, nekorešpondujúci s duchom a literou citovaného zákona o vysokých školách. Summa summarum, z napísaného možno vyvodiť názor, že postup vedúceho katedry, vrátane jej členov prítomných na rokovaní pramení buď z nepoznania zákona o vysokých školách alebo je tendenčne zacielený spôsobiť vážne právne (možno aj psychické), problémy dotknutým subjektom. Zákonodarca totiž nepredpisuje, akou formou sa môže uplatniť právo študenta zvoliť si učiteľa, okrem, že aspoň raz ročne má mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch. Odporúčame problém predložiť na posúdenie dekanovi fakulty, prípadne akademickému senátu fakulty.