Zdaňovanie príjmov
Pracujem v jednej nemenovanej firme v hlavnom pracovnom pomere. Zároveň pre klub realizujem prednášky a tiež prispievam svojimi článkami do časopisu. Za túto činnosť dostávam nepravidelné odmeny asi do 6 000 Sk mesačne. Ako mám postupovať pri zdanení mojich príjmov na konci roku 2003? Môj otec používa časť svojho domu na podnikanie. Tento rok sa rozhodol dom predať. Ovplyvní to výšku jeho dane? Samostatne hospodáriaci roľník podniká od roku 2002 na základe osvedčenia. V roku 2003 predal dobytok. Je možné uplatniť si rozdelenie príjmov rovnomerne na zdaňovacie obdobie?
-- V zmysle zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) v znení neskorších predpisov sú príjmami z podnikania (1):
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b) príjmy zo živnosti,
c) príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 (príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky), sú príjmy (2):
a) z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.
Príklad k ods. 2 písm. a):
Daňovník je v roku 2003 zamestnaný u svojho zamestnávateľa v hlavnom pracovnom pomere, kde na základe pracovného vzťahu poberá príjmy zo závislej činnosti (§ 6 ZDP). Zároveň mu v roku 2002 vydavateľstvo vyplatilo honorár 30 000 Sk za napísanie knihy s odbornou problematikou a v danom roku uskutočnil päť prednášok, za ktoré mu bolo vyplatených 5 x 5 000 Sk. Daňovník je povinný za rok 2003 podať daňové priznanie, kde v § 6 uvedie príjmy, ktoré dosiahol ako zamestnanec zo závislej činnosti a v § 7 ods. 2 písm. a) uvedie príjmy vo výške 55 000 Sk, ktoré dosiahol na základe svojho duševného vlastníctva.
b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 328/1991 Zb. v z. n. p., § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 155/1999 Z. z.).
Príklad:
Daňovník vykonáva činnosť osobnej asistencie pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v z. n. p. možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku odkázaný na osobnú asistenciu. Podľa ods. 16 tohto ust. občan s ťažkým zdravotným postihnutím uzatvára s osobným asistentom zmluvu o výkone osobnej asistencie, podľa ktorej je osobný asistent povinný vykonávať osobnú asistenciu a za túto mu občan s ťažkým zdravotným postihnutím vypláca odmenu. Z ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZDP vyplýva, že dávky sociálne pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré boli poskytnuté podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v z. n. p., sú od dane z príjmov oslobodené. Od dane z príjmov fyzických osôb však nie je oslobodená odmena, ktorú občan s ťažkým zdravotným postihnutím vypláca za činnosť osobného asistenta. Príjmy za činnosť osobného asistenta podliehajú dani z príjmov fyzických osôb a patria do § 7 ods. 2 písm. b) ZDP.
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.
Príjmom (3) podľa odsekov 1 a 2 je aj:
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje ako o majetku vyžívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Príklad:
Daňovník, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, kúpil pred niekoľkými rokmi rodinný dom, ktorý z jednej tretiny používal aj na podnikanie. O tejto časti účtoval ako o majetku a uplatňoval si odpisy. V roku 2003 daňovník dom predal za 900 000 Sk. Keďže ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, je podľa § 7 ods. 3 písm. a) ZDP povinný za rok 2003 uviesť vo svojom daňovom priznaní ako príjem dosiahnutý zo živnosti aj sumu 300 000 Sk, čo je pomerná časť príjmu z predaja domu, ktorá podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) ZDP nie je oslobodená od dane.
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku,
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa § 6 až 10, a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa § 6 až 10, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a), z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa § 13 ods. 8 (sadzba dane). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkov uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
Nesplnenie podmienky na uplatnenie zníženia dane na polovicu u samostatne hospodáriaceho roľníka.
Príklad:
Samostatne hospodáriaci roľník podniká v roku 2003, pričom dosiahol príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (§ 7 ods. 1 písm. a)) vo výške 100 000 Sk, za prenájom rodinného domu po rodičoch mal príjem (§ 9) vo výške 90 000 Sk a boli mu tiež vyplatené príjmy zo zdedených autorských práv (§ 10 ods. 1 písm. f)) vo výške 20 000 Sk. Daňovník by chcel uplatniť možnosť zníženia dane z príjmov, ktoré dosiahol ako samostatne hospodáriaci roľník na polovicu podľa § 7 ods. 4 a § 13 ods. 8. Podľa predbežných prepočtov však zistil, že si nemôže uplatniť uvedené zníženie dane z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva na polovicu, keďže úhrn dosiahnutých príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) tvorí menej ako 50 % z celkových príjmov podľa § 6 až 10, t. j. 100 000 -- 105 000.
Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Základ dane
Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.
Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území SR, ak:
a) ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov a súčasne,
b) ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.
Príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie do sumy 4 000 Sk zdaňuje platiteľ osobitnou sadzbou dane (§ 36).
Príklad:
Daňovník v máji 2003 napísal príspevok do časopisu, za ktorý mu prináležala autorská odmena v sume 3 900 Sk a v júli 2003 do toho istého časopisu napísal príspevok pričom mu prináležala autorská odmena 3 200 Sk a 3 400 Sk. V prvom prípade mu časopis ako platiteľ dane bol povinný pri vyplatení peňažnej čiastky vykonať zrážku dane podľa § 36 ods. 2 písm. d) bod 3 vo výške 10 % z 3 900 Sk. Avšak v druhom prípade, keďže úhrn príjmov vyplatených daňovníkovi v kalendárnom mesiaci presiahol 4 000 Sk od jedného platiteľa, nemožno uplatniť osobitnú sadzbu dane podľa § 36, ale daňovník si sumu 6 600 Sk daňovo vyrovná podaním daňového priznania.
Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2 vo výške:
a) 60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b) 35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov podľa odseku 8,
c) 25 % z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c).
* Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Ak daňovník uplatní výdavky podľa predchádzajúceho odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, v rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške, ak sú tieto dotácie, podpory a príspevky zahŕňané do príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa predchádzajúceho odseku, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov, ako sme už uviedli.
Príklad:
Daňovník v roku 2003 dosiahol príjem podľa § 7 ods. 1 písm. a) ako samostatne hospodáriaci roľník vo výške 200 000 Sk, zároveň podnikal ako živnostník a mal príjem podľa § 7 ods. 1 písm. b) vo výške 100 000 Sk a za napísanie knihy dostal od vydavateľstva vyplatený príjem podľa § 7 ods. 2 písm. a) vo výške 20 000 Sk. Z § 7 ods. 10 vyplýva, že sa daňovník môže rozhodnúť len pre jednu z dvoch alternatív uplatnenia výdavkov. Buď si pri všetkých týchto druhoch príjmov uplatní daňové výdavky (t. j. skutočne preukázateľné výdavky), alebo podľa § 7 ods. 9 si uplatní výdavky stanoveným percentom z príjmov. Keďže v danom prípade ide o daňovníka, ktorého skutočné výdavky neboli vysoké, rozhodol sa, že si uplatní výdavky stanoveným percentom z príjmov. Na príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) si tak uplatní výdavky vo výške 120 000 Sk (60 % z príjmov), na príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. b) si uplatní výdavky vo výške 25 000 Sk (25 % z príjmov) a na príjmy podľa § 7 ods. 2 písm. a) si uplatní výdavky 7 000 Sk (35 % z príjmov). Daňovník pri druhoch príjmov podľa § 7 ods. 1 a 2 nemôže kombinovať uplatnenie skutočných výdavkov s výdavkami stanovenými príslušným percentom z príjmov (60 %, 35 %, 25 %).
* O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa predchádzajúceho odseku sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností uvedených v predchádzajúcom odseku sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý o nich účtoval.
Príklad:
Podnikateľka si kúpila v roku 2003 počítač za 50 000 Sk, ktorý využíva na svoju podnikateľskú činnosť a zaradila ho do majetku. Jej manžel, taktiež podnikateľ, uvedený počítač tiež používa na svoju podnikateľskú činnosť. Ich vzájomný pomer používania tohto počítača je 80 % manželka, 20 % manžel. Uvedeným pomerom si rozdelia aj vypočítaný ročný odpis, ktorý pri zrýchlenom odpisovaní podľa § 32 (odpisová skupina 1, koeficient 4) predstavuje sumu 12 500 Sk, z čoho 10 000 Sk (80 %) si uplatní manželka a 2 500 Sk (20 %) manžel. Obdobne budú postupovať aj v nasledujúcich rokoch. Ak by napr. v roku 2004 tento počítač predali, príjem si vo svojom daňovom priznaní uvedie len manželka, keďže ona mala počítač zaradený v majetku (účtovala o ňom).
* Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 10 %.
Príklad:
Daňovník, ktorý podniká od roku 2002 na základe osvedčenia ako samostatne hospodáriaci roľník, sa rozhodol, že v roku 2003 predá dobytok, ktorý choval od roku 2001, a chcel by si podľa § 7 ods. 14 uplatniť rozdelenie príjmov na zdaňovacie obdobie, za ktoré sa dosiahli (najviac na tri roky). Keďže v danom prípade daňovník v roku 2001 ešte nepodnikal na základe osvedčenia ako samostatne hospodáriaci roľník, nemôže si uplatniť rozdelenie príjmov na rok 2001. Daňovník si tak môže rozdeliť príjmy podľa § 7 ods. 14 len na dve pomerné časti, t. j. na roky 2002 a 2003, kedy už vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka.