StoryEditor

R. Káčer: Fascinujúce je ovplyvňovať chod štátu

24.07.2003, 00:00
HN hovoria s novým veľvyslancom Slovenska v USA Rastislavom Káčerom.

Svoju kariéru ste začínali netradične - ako robotník v podniku Autosúčiastky Vráble. Potom ste sa dostali na chemickotechnologickú fakultu, dnes pracujete v diplomatických službách a onedlho budete novým veľvyslancom Slovenskej republiky v USA. Kedy ste sa rozhodli pre diplomaciu?
- Pôvodne som chcel byť lekárom. Vyrastal som v lekárskom prostredí - môj otec bol lekár. Na lekársku fakultu som sa však nedostal, pretože som nepochádzal z prostredia, ktoré bolo ideologicky priaznivo naklonené komunistickému režimu, preto som rok pracoval ako robotník. Bola to však cenná skúsenosť. Mal som rád prírodné vedy, pretože sú absolútne neutrálne, nie je v nich žiadna ideológia. Aj preto som sa po roku prihlásil na štúdium organickej chémie. Po skončení školy som začal pracovať v biochemickom výskume a jedno ráno, keď po roku 1989 prišlo k zmene spoločenskej klímy, som pri káve v laboratóriu našiel inzerát na štúdium medzinárodných vzťahov. Už predtým som pracoval v zahraničí - získal som zahraničné štipendium, navyše ma bavilo cestovať, tak som sa prihlásil...

Väčšina predrevolučnej generácie však trpela jazykovými nedostatkami...
- Je to paradoxné, ale pred revolúciou boli jazykovo schopní najmä ľudia, ktorí študovali technické smery. Právnici a ekonómovia nepotrebovali pri štúdiu ani angličtinu, ani francúzštinu. Najnovšie poznatky v chémii a vo fyzike však boli publikované len v cudzích jazykoch, a to si vyžadovalo ich ovládanie.

Pri diplomatoch majú ľudia tendencie vidieť len tú svetlejšiu stránku - cestovanie, život v exotických krajinách, pohybovanie sa medzi zahraničnými politickými špičkami. Čo však patrí k "odvrátenej" tvári diplomacie?
- Každý má nejakú predstavu o svojom živote a jeho fungovaní. Diplomacia je na jednej strane zaujímavá pre tých, ktorí radi cestujú, nemajú stres z cudzieho prostredia a ovládajú jazyk. Na druhej strane to znamená mať relatívne málo voľného času a súkromia. Ďalšou nevýhodou je aj to, že partner diplomata si len veľmi ťažko rozvinie normálnu samostatnú kariéru. Aj diplomatický cyklus - štyri roky v zahraničí, dva, tri roky doma a opäť v zahraničí, je pomerne stresujúci. V praktickom živote to znamená, že, napríklad, deti diplomatov môžu počas celého školského obdobia navštevovať až tri rozdielne školy, v troch odlišných krajinách a troch jazykoch. Slovensko má navyše stále zlý systém sociálnej starostlivosti - manželom sa nezapočítava pobyt v zahraničí do dôchodkového a sociálneho zabezpečenia. Ide teda o veľa drobných nevýhod, ktoré však denne znepríjemňujú život. Napokon ani príjem v zahraničí nie je až taký lukratívny, aby bol motivujúci. Motivujúcim je kombinácia toho, čo robíte, a prostredia - zúčastňujete sa na rokovaniach, ktoré ovplyvňujú chod tohto štátu, a to je svojím spôsobom fascinujúce.

Ste otcom dvoch detí. Nie sú aj ony poznačené ustavičným sťahovaním?
- Deti si väčšinou zvyknú skôr, sú flexibilnejšie. Nevýhodou nášho vzdelávacieho systému však je to, že nedokáže garantovať štúdium v jednom jazyku počas celého školského obdobia. To znamená, že ak začne dieťa študovať v angličtine, aby v nej mohlo aj pokračovať. Ak chcete dať deti študovať do normálnych škôl, nie každý štát má tiež slušnú úroveň vzdelávania zodpovedajúcu našim štandardom. Platí aj to, že čím sú deti menšie, tým sa vedia lepšie prispôsobiť, a opačne. Niekedy je to naozaj zložité - moja dcéra má 17 rokov a je v citlivom veku, keď nastupujú aj iné motivácie. Myslím si však, že okrem toho, že sa v Bruseli naučila výborne po francúzsky, získala aj niečo iné - istú otvorenosť mysle a určité sebavedomie.

Aký má Slovensko obraz v zahraničí dnes? Zlepšil sa?
- Obraz Slovenska sa za posledné roky veľmi zmenil. Už z vlastnej praxe si pamätám, aký sme mali kedysi zlý imidž - boli sme považovaní za škaredé káčatko Európy - boli sme vnímaní za iniciátora rozpadu Československa v čase, keď sa Európa snažila o integráciu. Slovenská republika teda vznikla apriórne so zlým imidžom, aj keď neoprávnene a s nálepkou ekonomicky slabšieho partnera s horšími vyhliadkami. Teraz sa však potvrdilo, že rozdelenie Česko-Slovenska bolo kultivované a neznamenalo žiadnu destabilizáciu, naopak, stabilizovalo región. Ekonomické predpovede sa nenaplnili a dnes sme považovaní za jednu z najperspektívnejších krajín v Európe. Pred niekoľkými dňami to potvrdil aj americký milionár a kandidát na prezidenta USA Steve Forbes, ktorý Slovensko navštívil.

A čo slovenská diplomacia? Akou cestou prešla od rozdelenia Česko-Slovenska?
- Jej úroveň sa podľa mňa zlepšuje. Ministerstvo zahraničných vecí má čoraz kvalitnejších ľudí. Na druhej strane sa však zvyšujú aj nároky. Mnohí dnešní absolventi už študovali na prestížnych zahraničných univerzitách, absolvovali rôzne stáže, vo veľmi mladom veku už majú skúsenosti, ovládajú niekoľko jazykov. Reálny život po vstupe na ministerstvo však nie je jednoduchý. Mladí ľudia môžu byť z neho sklamaní, pretože platy v štátnej administratíve nie sú vysoké - priemerný nástupný plat je niečo vyše 10 000 Sk, čo pre mladého človeka, ktorý študoval v zahraničí a ovláda tri jazyky, nie je priveľmi motivujúce. Na druhej strane, ak je človek schopný a motivovaný, kariérový postup na ministerstve financií je možný aj bez politikárčenia. Poznal som desiatky ľudí, ktorí sa z referentskej funkcie prepracovali na riadiace pozície.

Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora vám však položil vysokú latku. Minulý týždeň ste predstavovali vlastnú koncepciu, na čom je založená?
- Martin Bútora so svojím tímom naozaj zmenil imidž Slovenska, aj keď by to, samozrejme, nebolo možné bez zmeny reality na Slovensku. Ja mám záujem nadviazať na túto prácu a upevňovať vysokopozitívny imidž Slovenskej republiky. Chcel by som však kvalitu na politickej úrovni transformovať do viditeľnej a hmatateľnej spolupráce. To znamená do konkrétnejšej ekonomickej spolupráce, investovania, uplatnenia našich podnikateľov na amerických trhoch, do zvýšenej kultúrnej výmeny a ďalších možností pre študentov i vedeckých pracovníkov.

Rastislav Káčer sa narodil v Novej Bani v roku 1965. Absolvoval Chemicko−technologickú fakultu STU v Bratislave a v roku 1995 aj Ústav medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty UK. Praktické skúsenosti získal už ako robotník v podniku Autosúčiastky Vráble. Po ukončení štúdia začínal vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby. Od roku 1992 pracoval na ministerstve zahraničných vecí ako vedúci oddelenia analýz a plánovania. Potom pôsobil štyri roky v Bruseli ako prvý tajomník Misie SR pri NATO. V roku 1998 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa sekcie odboru analýz a plánovania. R. Káčer ovláda angličtinu, francúzštinu a ruštinu. Je ženatý a má dve deti: Veroniku a Samuela. Snímka archív

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/moja-kariera, menuAlias = moja-kariera, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
01. december 2022 11:18