Knihy typu Čo o vás prezrádza vaše písmo a pod., sú už tradične veľmi populárne, využitie grafológie v praxi však má aj svoje medze. Táto náuka o psychologickom význame rukopisu je v pravom zmysle hraničnou disciplínou, nemožno ju jednoznačne začleniť ani do psychológie, ani do lingvistiky. Písomné prejavy charakterizujú niektoré črty charakteru, intelektuálnu úroveň človeka, jeho nálady, sociálne zaradenie, vek, vzdelanie a mnohé iné charakteristické alebo charakterové vlastnosti. Slovenský jazykovedec Jozef Mistrík konštatuje, že písmo je jednou z tvárí človeka.
Grafológia sa využíva v kriminalistike a súdnictve, v klinickej psychológii zmeny rukopisu v čase pomáhajú určiť nástup duševnej poruchy a jej priebeh. Ako však upozorňujú britskí odborníci skúmajúci použitie grafológie v personálnej diagnostike, jej validita je v tomto prípade nulová a grafológia sa tak ocitá na rovnakom stupienku ako astrológia. Validita, teda platnosť, odpovedá na otázku, či skúmame skutočne to, čo sme si predsavzali. Je ústredným kritériom kvality merania, je to miera vyjadrujúca, či merací nástroj skutočne meria to, čo má.
Od psychológov sa bežne očakáva, aby svoje súdy o efektivite metód výberu zamestnancov opierali o dôkazy, čo si vyžaduje presné výskumy s možnosťou ich opakovania. Z tohto hľadiska neexistuje veľa dôkazov o efektívnosti analýzy rukopisu. Knižný sprievodca po psychologických testoch, ktorého vydávala Britská psychologická spoločnosť, uvádza poradie validity pre rôzne postupy používané v personálnom rozhodovaní. Najvyššiu validitu pritom má simulácia práce, na opačnom konci nájdeme grafológiu. Autori Cox a Tapsell dospievajú k záveru, že napriek maximálnemu úsiliu sa im nepodarilo nájsť dôkaz, ktorý by podporil použitie grafológie v personálnej diagnostike. "Naša práca prispela k postupnému zhromažďovaniu negatívnych výskumných zistení v tejto oblasti. Niektorí grafológovia však nepochybne zastávajú názor, že naše úsilie bolo voči grafológii nespravodlivé, hoci bolo z vedeckého hľadiska presné."
Ako uvádza iná publikácia citovaná mesačníkom Psychológia dnes, najlepšie koeficienty validity možno získať pomocou testov pracovnej činnosti (work sample tests) a štruktúry schopností. Dobre sa umiestnilo aj hodnotenie supervízorom/kolegom, biografické údaje a všeobecná inteligencia. Referencie, interview, osobnostná diagnostika a dotazníky záujmov poskytujú veľmi nízke, avšak pozitívne koeficienty validity. Čo sa týka sebaposudzovania a rukopisu, neexistujú žiadne dôkazy podporujúce oprávnenosť ich použitia ako nástrojov predpovedajúcich pracovný výkon.
StoryEditor