Nedobrovoľná vláda nad vzdelávaním

Feminizácia predstavuje sociálny jav, keď v určitých oblastiach, resp. odvetviach, národného hospodárstva začína prevažovať ženská pracovná sila. S istým zjednodušením sa dá povedať, že sú niektoré druhy zamestnaní, ktoré sú pre ženy nevhodné, ale zároveň existujú profesie, ktoré zodpovedajú fyzickým a psychickým predpokladom žien, a preto ich ženy zvlášť vyhľadávajú.

Feministický pohľad na túto problematiku kladie tento stav za vinu najmä mužom, ktorí majú dominantné postavenie v spoločnosti a vytláčajú ženy z lepšie platených pozícií do slabšie honorovaných a už aj tak prefeminizovaných odvetví.
K najfeminizovanejším odvetviam patria u nás i v ostatných vyspelých krajinách sociálna starostlivosť, zdravotníctvo, finančný sektor, ale najmä najdiskutovanejšie školstvo. Aj keď by bolo žiaduce, aby sa táto nerovnováha zmenila a zvýšil sa počet mužov, v štruktúre školských pracovných kolektívov nemôžeme očakávať žiadne výrazné zmeny. Príčiny tohto stavu sa v časopise Pedagogická orientace pokúsil načrtnúť PaedDr. Stanislav Bendl z Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity. Podľa neho tento stav tkvie najmä v nedostatočnej spoločenskej prestíži učiteľského povolania a v nízkom finančnom ohodnotení.

Dosahy na žiakov
Prostredie, v ktorom sa vyučuje, má okrem fyzikálnych a ergonomických parametrov (architektúra, resp. pomôcky) aj psychosociálne parametre (typ sociálnych vzťahov a komunikácie). Tak ani feminizácia školstva nezostáva bez následkov - pozitívnych ani negatívnych.
Pozitívom väčšieho počtu žien môže byť najmä emocionálna a jazyková stránka ženy. Keď je učiteľkou žena, ktorá si svoju autoritu nepokazí zbytočným krikom či benevolenciou, má dobré predpoklady na to, aby bola vo svojej profesii úspešná.
Na negatívne stránky feminizácie školstva by sme sa mali pozerať z hľadiska celej spoločnosti. Hendikep ženy učiteľky voči mužovi učiteľovi nie je otázkou pedagogiky a psychológie, skôr sociológie. Dnešná učiteľka je najmä "ubehaná". Pokiaľ má deti, je vydatá, stará sa o domácnosť a chodí na nákupy, ocitá sa oproti mužskému kolegovi v značnej nevýhode. Mnohosť rol (učiteľka, matka, manželka) jej bráni podať v zamestnaní plnohodnotný výkon. Zvýšený nervový nápor môže vyústiť až do nervového kolapsu či v "lepšom" prípade do zvýšenej preťaženosti, ktorá predstavuje mínus pre prácu s deťmi. Existujú dokonca štúdie, ktoré ukazujú, že ženy počas menštruácie známkujú žiakov prísnejšie ako obyčajne.

Muži do škôl!
Bendl dokazuje negatívne dosahy prefeminizovaného školstva svojím výskumom o nedisciplinovaných deťoch. Jedným z opatrení, ktoré by mali zlepšiť disciplínu, je podľa žiakov zvýšenie počtu mužov učiteľov. Tento názor má reálny podklad, pretože muži už vďaka svojej väčšej postave a hlbšiemu hlasu majú oproti ženám určitú výhodu. Tento argument je však ľahko vyvrátiteľný, pretože existuje množstvo učiteliek s prirodzenou autoritou.
Medzi oprávnenejšími dôvodmi na podporu väčšieho podielu mužov na základných školách sa často objavuje absencia mužského vzoru v škole. Tento fakt spolu s častou absenciou tohto vzoru v rodinách (deti z rozvedených rodín vychováva najčastejšie matka) môže viesť k nedostatočnej socializácii chlapcov na svoju rolu. Argumentom za "mužov v školách" je aj potreba vyváženosti učiteľského zboru. Jednostranné pedagogické kolektívy totiž často nevytvárajú pozitívnu pracovnú a citovú atmosféru, čo môže mať tiež negatívne dosahy v prístupe k deťom i v celkovej atmosfére školy.
Všetky spomenuté argumenty možno s väčším či menším úspechom spochybniť. Bendl si to uvedomuje, ale na svoju obranu dodáva: "My netvrdíme, že naše závery sú stopercentné... Domnievame sa len, že platia vo väčšine prípadov."