BIZNIS & ETIKETA
V Európe je zaužívaných iba niekoľko pravidiel, ktoré by ste mali ovládať, ak nechcete vášmu podniku, nadriadeným alebo i sebe spôsobiť trápne chvíle.
Kľúčovou je zásada, ktorá platí aj všeobecne, že "najdôležitejšia" osoba dostáva informácie vždy ako prvá. Preto by ste mali poznať poradie dôležitosti v úrade či inštitúcii alebo "mocenské pomery" vo firme, teda kto aké postavenie zastáva, aby ste mohli správne konať. U hostí, najmä zahraničných, by ste si mali ich postavenie zistiť vopred.
Postavenie rozhoduje
Typické predstavenie môže vyzerať takto:
"Teší ma, že vás môžem zoznámiť. Alžbeta Borská, naša nová vedúca marketingu. Inžinier Ján Krátky, generálny riaditeľ spoločnosti ABC."
Predstavujeme teda podriadenú nadriadenému, pričom pravidlo predstaviť muža žene v obchodnom živote neplatí. Typické americké "Nice to meet you" sa u nás môže preložiť ako "Teší ma". Subjektívnejšiu povahu má dôvetok, ktorý môže znieť: "Často sme spolu telefonovali, som rád, že vás môžem spoznať osobne," a pod.
V prípade zahraničných hostí je zdvorilým gestom predstaviť najprv domáceho, lebo cudzinec sa považuje za vyššie postaveného. Napríklad:
"Vaša Excelencia, náš generálny riaditeľ inžinier Ján Krátky. Jacques Nolion, veľvyslanec štátu XYZ."
Z rovnakej príčiny sa môžu cítiť poctení zákazníci, ak im najprv predstavíme šéfa. Pri predstavovaní manžela/manželky nadriadenému uvedieme plné meno, ale bez titulov a funkcií:
"Moja manželka Adela Krásna."
Pri zoznamovaní osôb predstavujeme:
- nižšie postaveného vyššie postavenému
- v prípade rovnosti postavenia mladšieho staršiemu a muža žene
Platia však aj výnimky:
- jednotlivca predstavujeme skupine
- prichádzajúceho prítomným
- rečníka obecenstvu
- nového šéfa spolupracovníkom
Iná situácia nastane, ak ste pozvali nadriadeného na súkromné podujatie, kde platia klasické pravidlá
spoločenského styku. Napríklad manželke predstavíte najprv vášho šéfa a až potom poviete:
"...a toto je moja manželka Klaudia."
Suverénne v každej situácii
Kedysi bolo nemysliteľné, aby ste sa mohli skupinke iných predstaviť sami. Museli ste čakať, kým to niekto, napríklad hostiteľ, urobil za vás. Moderná etiketa toto pravidlo zmenila. Môžete sa bez všetkého chopiť iniciatívy, prikročiť k ostatným a predstaviť sa sami:
"Dobrý deň, volám sa Jozef Dlhý."
Podľa okolností pripojte ešte názov inštitúcie alebo podniku, v ktorom pracujete.
Niekoľko ďalších situácií, keď by ste sa mali predstaviť sami a vytvoriť tak podmienky, ktoré sú pre všetkých zúčastnených príjemnejšie:
- na spoločenskom podujatí: kto vysloví svoje meno, pôsobí dôveryhodnejšie
- na seminári: atmosféra bude uvoľnenejšia, ak sa účastníci navzájom zoznámia
- pri spoločnom stole: zdvorilosť prikazuje, aby sa prichádzajúci predstavil ostatným
- na kongrese: aj keď má každý visačku s menom, budete pôsobiť zdvorilejšie a sympatickejšie, ak sa
partnerovi predstavíte
- obchodné rokovanie: hoci váš partner vie, o koho ide, predstaviť sa je užitočné
- verejné vystúpenie: ak ste vysoko postavený, môžete predpokladať, že ste známy; dobrý štýl a
rešpekt voči prítomným dokážete, ak sa ešte krátko predstavíte
Radšej sa nepýtajte
Časy nedbalých manierov sú minulosťou a obchodný úspech čoraz viac podporujú suverénne spôsoby
správania. Tie vyžadujú aj dobrú orientáciu v etikete komunikácie, kde zoznamovanie a
predstavovanie sa tvorí dôležitú súčasť dojmu, ktorý si vytvárate sami a takisto vášmu podniku či inštitúcii.
Preto ešte niekoľko rád, ktorým by ste mali venovať pozornosť.
Pri predstavovaní niekoho iného sa vyhýbajte floskuli:
"Dovoľte mi..." a nepoužívajte opytovací spôsob:
"Smiem vás zoznámiť s Jurajom Svetlým?"
Je to iba prázdna fráza, na ktorú nikto v skutočnosti neodpovie záporne. Mená vyslovujte zreteľne, aby
neskôr nemohlo dôjsť k ich skomoleniu.
Ak sa predstavujete sami, uveďte vždy meno aj priezvisko, avšak tituly vynechajte. Naopak, pri
predstavovaní tretej osoby sa tituly vždy uvádzajú:
"Rád by som vám predstavil doktorku Zuzanu Čiernu, našu právničku."
