Pozdrav je najvšeobecnejší a najčastejšie používaný spôsob medziľudskej komunikácie. Kedysi bol niečo ako algebra etikety: kto má kedy koho pozdraviť, určovali tvrdé reguly, množstvo podmienok, obmedzení a výnimiek. Niečo málo z toho sa zachovalo dodnes. Ani nie tak v spoločenskom styku, ako skôr v zamestnaní a v obchodnom živote. Tam platia prísnejšie pravidlá, nehovoriac o tých, ktoré sa vyžadujú pri oficiálnych príležitostiach. Lebo aj pozdrav je súčasťou dobrého dojmu, ktorý je vždy na začiatku úspešného obchodného či iného kontaktu.
Slovná forma pozdravu sa v Európe v podstate riadi aktuálne podľa časových úsekov dňa a vždy sa spája so želaním, ktoré by sme pri zdvorilom pozdrave mali pripojiť. Teda napríklad "Dobré ráno, prajem!" Nepodceňujme ani zdvorilé rozlúčenie sa ("Dovidenia" je univerzálne), lebo posledný dojem môže ten prvý umocniť alebo aj pokaziť.
Dilema správneho poradia
Mnohí si v spoločenskom styku často kladú otázku, kto má pozdraviť prvý? V zásade jestvuje jednoduché pravidlo: pán zdraví dámu, mladší staršieho, prípadne nižšie postavený vyššie postaveného. Príklad: pozdravte najprv dámy a potom pánov. Začnite najstaršou dámou, ale iba vtedy, ak vidíte generačný rozdiel (napr. jedna dáma má 60, ostatné okolo 30 rokov). Aj keď máte pred sebou mladé dievča a staršieho pána, zostaňte pri pravidle "dámy majú prednosť".
Celkom iná situácia je v zamestnaní a v obchodnom či úradnom styku. Tam platí jednoznačne pravidlo hierarchie, čiže poradie dôležitosti, kde nižšie postavený zdraví vyššie postaveného.
Niektoré všeobecne platné pravidlá:
-- pozdraviť mandatárov (napr. poslancov) pred úradníkmi
-- ústredných politikov pred krajskými
-- krajských politikov pred komunálnymi
-- volených funkcionárov pred vymenovanými
-- pri rovnakých hodnostiach najprv služobne staršieho alebo ženu
Malá násobilka zdravenia
Rovnako sa musíte orientovať aj v úrade, vo firme či v podniku, kde je niekedy situácia zložitejšia. Jestvuje tu totiž výnimka z pravidla pozdraviť dámy pred pánmi. Pretože žene, ktorá je zaradená v hierarchii podniku, prednosť, ktorú inak požíva na spoločenskom parkete, nepatrí v každom prípade. Niekoľko príkladov:
-- pozdravte najprv riaditeľa, potom vedúceho oddelenia, po ňom sekretárku
-- výnimka platí len pri dlhoročných pracovníkoch: môžete ich pozdraviť aj pred predstaveným
-- cudzincov pred miestnymi
-- spolupracovníci z iných firiem alebo obchodní priatelia majú prednosť pred domácimi
-- v prípade rovnakých funkcií pozdravíme najprv ženu alebo služobne staršieho.
Zdá sa to zložité, ale s trochou tréningu si pravidlá rýchle osvojíte. Ak si nie ste istí, jednoducho pozorujte ostatných.
Niekedy badať tendencie k voľnejšej interpretácii týchto pravidiel, ktoré sa nie všade berú tak prísne. Často pozdraví ten, kto druhého uvidí ako prvý, alebo ak vstúpi do miestnosti, kde sa už nachádzajú ľudia. Buďte však opatrní, lebo nie všetci zaobchádzajú s hierarchiou voľne. Pascou môže byť chybné hodnotenie poradia dôležitosti a veľmi citlivo treba postupovať pri odhadovaní veku.
Vstať či ostať sedieť?
V zamestnaní i v súkromnom živote vždy platilo železné pravidlo etikety, že muž sa pri pozdravení musel vždy postaviť, zatiaľ čo žena zostala sedieť. Emancipácia zmenila aj toto pravidlo. Ženy čoraz častejšie pri zdravení vstávajú. Pritom by ste mali rozlišovať nasledujúce situácie:
-- v zamestnaní je vždy vhodné, ak žena pri pozdravení sa s mužom vstane
-- rovnako aj na obchodnom obede či večeri pri pozdravení sa s partnermi by žena mala vstať
-- žena pri pozdrave by sa mala postaviť aj v súkromnom spoločenskom styku, lebo je to moderné a správne. Výnimkou môžu byť staršie dámy, ktoré -- v súlade s výchovou -- zostávajú skôr sedieť.
Dôležité je iba, aby sa rešpektovalo individuálne rozhodnutie a nikto nemohol o partnerovi povedať, že je nevychovaný, ale pozor! Základným pravidlom pri slávnostných príležitostiach a oficiálnych podujatiach zostáva, že žena pri pozdravovaní zostáva sedieť.