Možno si práve v tomto nepríjemnom zimnom počasí hovoríte, že máte "depku". Jednoducho, je vám smutno, nič vás neteší a ste bez nálady. Nemali by ste nič nechať na náhodu -- depresia je totiž porucha, ktorá sa dá u odborníkov veľmi dobre liečiť.
Nie je smútok ako smútok
V zimnom období -- v porovnaní s letným, je podľa psychologičky Denisy Demovičovej zo súkromnej ambulancie klinickej psychológie záujem pacientov o terapiu zvýšený. "Môže to súvisieť napríklad aj s vyšším výskytom sezónnych porúch nálady tzv. zimných depresií, ktoré sa začiatkom zimy objavujú a zvyčajne na jar vymiznú. Súvisí to so skracujúcimi sa dňami a zmenšujúcim sa množstvom slnečného svitu a pobytom na slnku." Tento typ tzv. sezónnej poruchy nálady je však typický najmä pre severské krajiny. V našom prostredí máme pri slove depresia na mysli skôr "klasickú" klinickú depresiu, ktorá má v odbornej praxi názov Depresívna porucha (diagnóza F3).
Dva týždne absolútneho nezáujmu
Hoci rôzne smútky, zlosť či napätie k životu patria, depresia je podľa psychiatričky Evy Pálovej zo súkromnej psychiatrickej ambulancie v Košiciach čosi iné -- nie je to len chvíľkový či niekoľkodňový smútok, bezradnosť či nechuť do života. "Je to stav, ktorý musí trvať aspoň dva týždne, počas ktorých je trvalo prítomná smutná nálada, teda nezáujem o život. Nebavia vás doterajšie aktivity, prestanete sa venovať svojmu hoby, izolujete sa od ostatných. K tomu sa často pridružia niektoré z mnohých ďalších, prevažne tzv. telesných symptómov. Napríklad bolesť na hrudi, nespavosť, s budením sa okolo 3. -- 4. hodiny nad ránom, nechutenstvo často s chudnutím, bolesti žalúdka, kĺbov, časté bolesti chrbtice a podobne."
Nejde o slabosť charakteru
Vo verejnosti ešte stále prevláda názor, že človek, ktorý trpí depresiou je slaboch, ktorý s ňou nedokáže bojovať. Depresia však nie je niečo, čo môžete premôcť iba silou vôle, alebo inak povedané "rozchodiť". Je na to podľa psychiatričky Evy Pálovej potrebná aj odborná pomoc, keďže ide o mozgovú poruchu, s deficitom určitých neurotransmiterov -- sérotonínu, noradrenalínu a dopamínu, nie iba o nejakú chvíľkovú slabosť charakteru. "Či už ide o depresiu alebo o hociktorú inú psychickú poruchu, psychiatra môžete navštíviť aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára." K návšteve psychiatra, prípade klinického psychológa, sa prikláňa aj psychologička Denisa Demovičová. "Psychiatrické ambulancie fungujú obdobne ako ambulancie iných lekárov -- je možné priamo prísť a počkať, prípadne sa môžete objednať na presný termín. U klinického psychológa sa zvyčajne treba objednať. Čakacie lehoty sú rôzne od niekoľkých dní až týždňov."
Možnosti vhodnej liečby
Za depresiu sa netreba hanbiť, ale treba ju liečiť. Najčastejšie sa lieči andidepresívami, čiže liekmi, psychoterapiou, ale aj fototerapiou, prípadne elektrokonvulzívnou terapiou. "Pri miernej depresii môže byť úspešná už samotná psychoterapia. Od stredne ťažkej depresie sa však už odporúčajú lieky -- optimálne je ich kombinácia s psychoterapiou," spresňuje Demovičová. To, ktorú metódu liečby psychiater zvolí, závisí od stupňa závažnosti depresie a jej trvania. Najvhodnejšie sú podľa psychiatričky Evy Pálovej obidve formy. "Liečba prvej epizódy depresie by mala trvať aspoň šesť mesiacov. Pri opakovaných epizódach môže liečba trvať často aj niekoľko rokov."
Antidepresíva návyk nevytvoria
Častým problémom v praxi je nevedomosť verejnosti, zvlášť výrazná pri užívaní antidepresív. Predsudkom je, že ich netreba užívať dlhodobo, lebo sú návykové. Pritom na antidepresíva nevzniká návyk ani po niekoľkoročnom užívaní. Ako dodáva Eva Pálová, dochádza tu totiž k zámene antidepresív s anxiolytikami, ako sú napríklad diazepam, bromazepam, alprazolam, na ktoré skutočne môže pri nesprávnom užívaní vznikať návyk. "Smutnú realitu potvrdzuje aj zoznam 50 najčastejšie predpisovaných liekov za minulý rok. Lekári prvého kontaktu často predpisujú na liečbu depresie radšej hypnotiká a benzodiazepíny, ktoré sú však v jej liečbe neúčinné ako antidepresíva. Preto sa v päťdesiatke najčastejšie predpisových liekov nenachádza ani jedno antidepresívum, ale dve hypnotiká a tri anxiolytiká."
Dbajte na psychohygienu
K rozvoju depresie nestačia len určité "vlohy" či predispozície z rodiny, ale zvyčajne sa nej podieľajú aj tzv. nepriaznivé životné okolnosti. Stratili ste blízku osobu, odsťahovali sa z domova, prežívate dlhodobý stres, alebo ste prišli o prácu? Tak aj tieto problémy môžu prispieť k depresii. Ako sa s tým teda vyrovnať? Eva Pálová radí -- čo najviac sa snažte obmedziť tieto faktory, ktoré by mohli pôsobiť ako "spúšťač" depresie. "Určitá psychohygiena by mala byť súčasťou bežného života. Dbajte na dostatok spánku, fyzickej aktivity, včasné riešenie konfliktov a schopnosť občas ,vypnúť'. Pomôže vám to ovládať aj občasné výkyvy nálad."
Zuzana Kullová
StoryEditor