Oplatí sa vyčkať
ADH ako takú nemá prispievateľ možnosť priamo ovplyvniť, pretože je každoročne určovaná ministerstvom financií podľa vopred stanoveného vzorca. Od roku 2004, keď sa systém výpočtu zmenil a starobný dôchodok sa začal určovať podľa spomenutého vzorca, sa táto hodnota vyšplhala z vtedajšej 183,58 na v súčasnú 249,14, čo je celkový nárast o 35,7 percenta, v priemere ročne asi 6,3 percenta. Na porovnanie, celková inflácia rástla za posledných 7 rokov v priemere 4,6 percenta. Z tohto hľadiska sa oplatí dôchodcovi, ktorý by chcel žiadať o dôchodok pred koncom roka, počkať do januára nasledujúceho roka, a až potom požiadať o starobný dôchodok, pretože tieto percentá navyše sú určite zaujímavé (výška ADH sa mení vždy k 1. januáru a je závislá od rastu priemernej mzdy), z tohto základu sa potom aj dôchodok zvyšuje počas čerpania.
Príklad: Klientovi vychádza dôchodok napríklad 10-tisíc korún, ak by oň požiadal v novembri alebo v decembri tohto roka. V budúcom roku (2009) by mala ADH podľa zákona stúpnuť na hodnotu 267,84, čo je nárast o asi 7,5 percenta. Ak požiada o starobný dôchodok 2. januári budúceho roka, dostane vyšší dôchodok - 10 750 korún. Ak by sa dávka starobného dôchodku pre jeho poberateľov zvyšovala v priemere napríklad 5 percent, za 10 rokov by dôchodca získal 114-tisíc korún navyše, tým, že požiadal o starobný dôchodok v tomto prípade o jeden alebo dva mesiace neskôr. Za 20 rokov je to pri rovnakých podmienkach asi 300-tisíc korún.
Dôchodok ovplyvní príjem
Ďalšie činitele ovplyvňujúce dôchodok, ktorými sú priemerný osobný mzdový bod a čas dôchodkového poistenia, môžeme ovplyvniť čiastočne, respektíve je to vec osobného rastu každého jednotlivca. Priemerný osobný mzdový bod súvisí s hrubou mzdou, resp. výškou odvodov do dôchodkového poistenia. Naša mzda však súvisí s našou cenou na trhu práce, a tak tento činiteľ môžeme ovplyvniť tým, že zvýšime svoju cenu, resp. budeme pracovať za čo najvyššiu mzdu . Každý kalendárny rok sa vypočíta takzvaný osobný mzdový bod (OMB) ako pomer osobného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy, z ktorej sa odvádzalo do dôchodkového poistenia) a tzv. všeobecného vymeriavacieho základu, ktorým je ročná priemerná mzda v danom roku.
Napríklad hrubá ročná mzda klienta, z ktorej sa odvádzalo do dôch. poistenia, v roku 2007 bola 250-tisíc korún (osobný vymeriavací základ), všeobecný vymeriavací základ bol 241 752 korún. Potom OMB klienta v danom roku je 250 000/241 752 = 1,0341.
Jednou z možností, ako si zvýšiť dôchodok, je pracovať aj po vzniku nároku na starobný dôchodok, kde za každých 30 dní navyše po vzniku nároku na starobný dôchodok sa dôchodok zvyšuje o 0,5 percenta, pokiaľ ho klient nepoberá.
| Prečítajte si aj: |
| Dodatočné odvody zabezpečia lepší životný štandard v penzii Ďalšou možnosťou, ako si zvýšiť dôchodok v prvom pilieri, je zapojiť sa okrem povinného platenia (napr. ako zamestnanec alebo SZČO) ako dobrovoľný platiteľ do Sociálnej poisťovne, ktorý si výšku príspevku dôchodkového poistenia stanovuje sám maximálne do 3-násobku vymeriavacieho základu s odpočítaním toho, čo už platí, o to väčší dôchodok by sa mu, samozrejme, vyplácal. Ale oplatí sa nám to? Celý článok >> |