Rizikový kapitál je zatiaľ viac mýtus

Rizikovým kapitálom za zaoberá vládou schválená stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Minerva. V súvislosti s ňou rezort hospodárstva pripravil akčný plán rizikového kapitálu, ktorý slovenský kabinet schválil v máji tohto roku. No asi najvýraznejšie túto problematiku širokej verejnosti spopularizovala nedávna kauza prevodu a neskoršieho vrátenia 1,5 miliardy korún z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Štát sa ich rozhodol použiť na vytvorenie fondu rizikového kapitálu.
Nedostatočná osveta
O tom, či je rizikový kapitál na Slovensku len mýtus alebo skutočnosť, hovorili minulý týždeň v Bratislave domáci a zahraniční odborníci, topmanažéri slovenských podnikov, predstavitelia zodpovedných ministerstiev. Stretli sa na medzinárodnom seminári, ktorý zorganizovalo Združenie podnikateľov Slovenska v spolupráci so Slovenskou asociáciou rizikového kapitálu (SLOVCA) a Národnou agentúrou pre malé a stredné podnikanie.
Motívy organizátora vysvetlil na úvod prezident združenia Ján Oravec. V minulosti, ako ďalej povedal predstaviteľom podnikateľov, ležala na srdci v prvom rade reštrukturalizácia bankového sektora. Po tom, ako sa aktivity bankových inštitúcií rozbehli podľa vzoru vyspelých ekonomík, sa treba viac sústrediť na iné možnosti zlepšenia dostupnosti zdrojov pre firmy. Fondy rizikového a rozvojového kapitálu vedia podľa Oravca podporiť schopných ľudí so zaujímavými nápadmi, ktorých konzervatívnejšie banky nechcú financovať. Na druhej strane očakávajú až niekoľkonásobné zhodnotenie svojich investícií.
Diskusia sa okrem iného sústredila na možnosti a obmedzenia rizikového kapitálu na Slovensku. "Osobnosti potvrdili dôležitosť a význam tohto druhu financovania pre rozvoj trhovej ekonomiky a podnikateľského prostredia. Jeho princípy a výhody však nie sú na Slovensku dostatočne známe. Vzdelávanie trhu je preto neustále potrebné," zhrnula pre HN myšlienky z podujatia prezidentka Slovenskej asociácie rizikového kapitálu a predstaviteľka fondu Genesis Capital Iveta Griačová. Na to, aby tieto finančné nástroje vo zvýšenej miere fungovali, potrebuje Slovensko vyvážený dopyt a ponuku. Odborníci skonštatovali, že štrukturálnymi reformami sa vytvorilo vhodné makroekonomické prostredie, ktoré podporuje rozvoj rizikového kapitálu na Slovensku.
Potenciál existuje
Práve zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, konkrétne nízke daňové zaťaženie, jednoduchú daňovú legislatíva, zrušenie dane z dividend, ale aj zvyšovanie miery ekonomickej slobody označil podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš za slovenské tromfy pre rozvoj rizikového financovania. Potenciál existuje, zmeny sú veľmi dynamické.
Minister zároveň pripomenul, že Slovensko vo využití rizikového kapitálu výrazne zaostáva nielen za vyspelými európskymi štátmi, ale aj za svojimi susedmi. Uviedol aj viaceré príčiny, ktorými sú legislatívne prekážky, napríklad nízka vymožiteľnosť práva, absencia špeciálnej legislatívy, málo rozvinutý kapitálový trh, malý slovenský trh, ale i chýbajúce štátne podporné programy v tejto oblasti. Rezervy vidí aj na strane dopytu po kapitáli. Spomenul malý počet výstupov výskumu a vývoja v podnikateľskej sfére, nízky transfer poznatkov do praxe, rezervy v manažérskych schopnostiach a kultúre firiem, chýbajúcu tradíciu a skúsenosti, ale i nezáujem ísť do väčšieho rizika. Tu práve vie podľa neho pomôcť podpora rozvoja znalostnej ekonomiky, vzdelania, vedy, výskumu a vývoja, ako aj informačných technológií. Mala by ísť ruka v ruke -- ako druhý hlavný pilier -- so štrukturálnymi reformami ekonomiky.
Peniaze pre štartujúcich a inovátorov
Slovensko chce podľa Mikloša využiť poznatky z vyspelých krajín. Inšpiráciu chce čerpať najmä z Veľkej Británie, Írska, Izraela či Fínska. Identifikovať správne riešenia môže podľa neho pomôcť spolupráca vlády s podnikateľskými organizáciami. Nemalo by sa to diať deformáciou podnikateľského prostredia, ale najmä cestou trhových opatrení.
Nakoľko sa však problematiku rizikového financovania podarí na Slovensku posunúť dopredu, bude závisieť aj od toho, koľko sa na ňu vyčlení prostriedkov v štátnom rozpočte. Tiež by mala patriť medzi hlavné priority na čerpanie zdrojov z európskych štrukturálnych fondov v rokoch 2007 až 2013.
Štátne prostriedky na podporu rizikového financovania a konkrétne medializovaný balík zhruba 1,5 miliardy korún by sa podľa Mikloša mal použiť na podporu rozvoja malého a stredného podnikania, najmä pre začínajúce a inovačné firmy. Ide totiž v týchto prípadoch o projekty často príliš riskantné aj pre rizikový kapitál. Tiež by bolo treba zamerať podporu na podnikateľské inkubátory a vzdelávanie v tejto oblasti.
Príklady spolupráce
Napriek nelichotivej situácii príklady spolupráce rizikového kapitálu existujú aj na Slovensku. Vo štvrtok minulý týždeň mediálne prezentoval začiatok spoločného partnerstva a spolupráce fond rozvojového kapitálu Polish Enterprise Fund V (PEF V) s predajcom bielej a čiernej techniky akciovej spoločnosti NAY. Do slovenskej spoločnosti priniesol 17,5 milióna eur výmenou za jej 47,7-percentný obchodný podiel. Svoj podiel plánuje po štyroch až piatich rokoch odpredať.
Už úspešne ukončenou investíciou je odpredaj podielu v Rádiu Expres strategickému investorovi začiatkom tohto roku. Investoval v ňom Post-privatizačný fond. Ten sa tiež podpísal pod dynamický rozvoj nízkonákladovej spoločnosti SkyEurope Airlines. Iným projektom je financovanie bratislavskej zasielateľskej spoločnosti Lindbergh. Vlani v novembri Czech and Slovak private Equity Fund predal akcie strategickému investorovi a spoločnosť sa premenovala na Lindbergh & Dachser.
Na Slovensku pôsobí a zároveň má sídlo, len niekoľko fondov rizikového či rozvojového kapitálu. Príležitosti na slovenskom trhu cielene sleduje niekoľko desiatok regionálnych fondov so sídlom vo Viedni, v Prahe, Budapešti či vo Varšave. Z času na čas niektoré spravia slovenskú investíciu.