Výsledky vedy a výskumu ostávajú u nás často "v šuflíkoch", hoci ich použitie v praxi by prinieslo peniaze nielen pre firmy a autora vynálezu, ale pomohli by celej spoločnosti. Ekonóm SAV a poradca premiéra Peter Staněk tvrdí, že mnohé projekty nenašli u nás uplatnenie. Napríklad v oblasti kompozitných materiálov či genetického inžinierstva, lebo domáci podnikatelia na to nemajú peniaze. "Zahraničných investorov to nezaujíma, pretože prichádzajú s vlastnými technológiami a inovačnými stratégiami." Podľa niektorých odborníkov Slovensko tak ročne prichádza v priemysle, zdravotníctve či životnom prostredí o miliardy korún.
Vyjasniť kompetencie
Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR Darina Kyliánová upozorňuje, že za svetom zaostávame aj preto, lebo štátne organizácie nemajú pri využívaní a podpore dobrých nápadov stanovené kompetencie. "Inde vo svete sa o aplikáciu do praxe starajú ministerstvá priemyslu. U nás by to mali riadiť rezorty hospodárstva, financií, ale aj mimovládne organizácie."
Ako príklad uvádza Maďarsko, kde dobre pracujú mimovládky. Vynálezcom požičajú peniaze, ktoré vrátia zo zisku z predaja svojho riešenia. U nás by sa podľa nej mal lepšie využívať aj tzv. rizikový kapitál. "Máme sľúbené, že niektoré banky budú poskytovať na aplikáciu vynálezov pôžičky."
Pomôže nová smernica?
Úrad priemyselného vlastníctva zdôrazňuje, že k ochrane vlastníckych práv prispeje implementovanie smernice Európskej komisie o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Kompetencie pri jej uplatnení má ministerstvo kultúry. "Vysoký stupeň ochrany duševného vlastníctva považujeme za jeden z pilierov kreatívneho priemyslu, znalostnej ekonomiky a informačnej spoločnosti," vyhlásil minister kultúry Marek Maďarič.
Podľa Staněka však žiadna smernica nepomôže. Za problém považuje, že Slovensko neprijalo napríklad nemecký model podpory inovácií. Jeho princíp je v tom, že prostriedky, ktoré firma vloží do tejto oblasti, si môže odpočítať z daňového základu. "Preto všetky úvahy o význame tvrdšej smernice sú nanič." Ťažkosti spôsobuje aj Čína. Ak nebude trestať porušovanie duševného vlastníctva, veľa sa nedosiahne. "Čína to však určite nebude ochotná urobiť," tvrdí Staněk.
K rovnováhe vo svete je ďaleko
Akú šancu majú zaostalé krajiny dostať sa k výsledkom duševného vlastníctva vyspelých štátov? Podľa Sherifa Saadallaha zo Svetovej organizácie duševného vlastníctva, výsledky vedeckého výskumu nie sú majetkom vyspelých krajín, ale konkrétnych firiem a spoločností. To môže spôsobovať problém pri ich odovzdávaní málo vyspelým krajinám. "Našou úlohou je nájsť správnu rovnováhu medzi záujmami firiem a nerozvinutých krajín, ktoré tieto výsledky nevyhnutne potrebujú," uviedol pre HN.
Podľa Saadallaha napríklad farmaceutický priemysel v niektorých afrických a juhoamerických štátoch pohrozil porušením ochrany patentov na lieky, aby sa v rozvojových krajinách mohli lacnejšie vyrábať. "Pod týmto tlakom napríklad africké štáty dostávajú pri liečení aidsu lieky lacnejšie." Až 90 percent peňazí sa využije na liečenie chorôb týkajúcich sa vyspelých štátov. Len desatina ide na potlačenie ochorení, ako sú malária, tuberkulóza a ďalšie, typické najmä pre rozvojové krajiny.