PVC

Ste práve v prírodnom prostredí? Ak nie, s najväčšou pravdepodobnosťou máte okolo seba minimálne jeden, ak nie doslova masu výrobkov vyrobených z PVC. Od podlahových krytín, cez podrážky obuvi, okná, hrebene, kefy, plastový riad, káble, trebárs až po elektroniku a autá. Ale aj vodovodné potrubia, tesnenia, stavebné profily, nábytok či koženky. Polyvinylchlorid, ľudovo "pévécé", nahrádza v stavebníctve drevo, betón i keramiku. V automobilovom priemysle je druhým najdôležitejším plastom. Dobre izoluje, je ľahký, takmer nehorľavý a odolný voči agresívnemu prostrediu. Vo svete rastie jeho spotreba o 4 -- 7 percent ročne.
Plasty sa stali hitom po druhej svetovej vojne. Celý svet sa vrhol na výrobu umelých hmôt, ohúrený z toho, ako dokázali nahradiť mnohé prírodné materiály. Jednotkou medzi plastami bolo práve PVC. V Československu po februári 1948 nariadila vláda, že ho bude vyrábať chemická továreň v Novákoch. Táto chemička mala už vtedy za sebou zaujímavú históriu. Rozhodnutie o jej výstavbe totiž padlo ešte v roku 1935. Rozhodol o tom Spolek pro chemickou a hutní výrobu v Ústí nad Labem napríklad aj preto, že vlastnil polovicu akcií v blízkych baniach v Handlovej. Závod sa počas vojny stal mimoriadne dôležitý pre obranu štátu.
Výrobňu PVC spustili v Nováckych chemických závodoch v roku 1951. Dopyt si vyžiadal okamžité rozširovanie produkcie, takže postupne pribúdali nové prevádzky a v roku 1965 začali vyrábať i suspenzný, čiže práškový PVC. Technológia aj strojné zariadenie sa vyvinuli v Československu.
Najmasovejším druhom PVC je dnes Slovinyl S-683, z ktorého sa vyrábajú napríklad tlakové rúry, dosky. Spracúva ho aj samotná novácka chemička a vyrába z neho 3-- a dnes už aj 6--komorové okenné a dverové profily. PVC má na vývoze viac než 40-percentný podiel. Exportujú ho do Nemecka, Poľska, Talianska, Slovinska, Chorvátska, Turecka aj inde.
PVC si odžil aj obdobie, keď sa stal najmä po roku 1989 terčom posmeškov ako symbol lacnoty a "potemkinovstva" bývalého režimu. Známe sú aj vtipy o roztápajúcich sa plastových lyžičkách v horúcej káve či autách z PVC. Oveľa závažnejšie sú však diskusie o množstvách dioxínov, ktoré sa pri výrobe PVC dostávajú do vzduchu, a o tom, ako im predchádzať. Nádeje sa v budúcnosti vkladajú aj do recyklácie plastov.