Dôležitú úlohu v rozvoji Žilinského kraja hrajú malé a stredné podniky. Ich silnou stránkou je podľa predsedu žilinskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Pavla Višňovského najmä flexibilita.
V minulom roku vzniklo v Žilinskom kraji približne päťtisíc firiem. Orientujú sa na maloobchod, veľkoobchod, stavebníctvo, ale i sprostredkovanie zamestnania či pohostinské služby.
Zaujímavou informáciou je, že Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania poskytla z niekoľko rokov fungujúceho Podporného úverového programu najviac úverov práve malým a stredným podnikateľom v Žilinskom kraji.
Pomohla zmena legislatívy
Podnikateľské prostredie sa podľa Višňovského podobne ako na celom Slovensku aj v žilinskom regióne postupne zlepšuje. Pozitívne sa na ňom odrazila daňová reforma, ale aj v zmeny v sociálnej, zdravotnej, pracovnoprávnej oblasti.
Čiastočne sa zlepšila dostupnosť bankových úverov. Viacerí podnikatelia využívajú rôzne druhy grantov. Naďalej však pretrváva stav, keď banky poskytnú úver začínajúcej či malej firme len po veľmi zložitých rokovaniach a opatreniach. Ani vynikajúci podnikateľský zámer pre úspech nestačí, ak pretrvávajú problémy s ručením, s poplatkami a preukazovaním bonity.
Napriek pozitívnym zmenám na Slovensku podľa Višňovského stále nie sú dostatočne priaznivé podmienky na väčší rozvoj malého a stredného podnikania. Radí vytvoriť motivujúce prostredie pre vznik nových firiem.
Firmám je domáci trh malý
Podmienky na podnikanie sa podľa starostu Živnostenského spoločenstva Žilina Dušana Hruštinca v žilinskom regióne sa neodlišujú od iných regiónov. Ako pokračuje mnohí malí podnikatelia si hľadajú prácu po Slovensku, prípadne v zahraničí. Domáce teritórium napríklad stavebných podnikateľov či strojárov nevie uživiť," vysvetľuje
Slovenský trh si veľké firmy už viac-menej rozdelili. Z pohľadu malých firiem je najväčším problémom získanie zákaziek. "Podnikatelia sa stretávajú s netransparentnými kritériami výberov, korupciou, straníckym prístupom," dopĺňa Hruštinec.
Aj podľa Višňovského rozvoj podnikov limituje ich prístup na trh. "Kúpyschopnosť Slovákov neumožňuje rozšírenie domáceho trhu, dôležitý sa preto stáva širší prienik do zahraničia," hovorí.
To si však vyžaduje zvýšiť konkurenčnú schopnosť podnikov najmä prostredníctvom inovácií a vytvárať nové distribučné cesty. No malí a strední podnikatelia -- ako pripomína Višňovský -- sú voči veľkým podnikom hendikepovaní menšími finančnými i personálnymi možnosťami. Náklady na marketingové aktivity citeľne rastú so vzdialenosťou a veľkosťou trhu.
Zaujímavou príležitosťou pre firmy môže byť podľa Višňovského elektronické podnikanie. To si vyžaduje zlepšiť podmienky v oblasti vzdelávania a dostupnosti telekomunikačných služieb.
"Je dobré, že na Slovensko prichádzajú zahraniční podnikatelia. Aj príchod automobilky KIA je dobrým impulzom pre žilinský región. Škoda len, že zvýhodnenia ponúkané zahraničným investorom zo strany štátu nemajú aj slovenskí podnikatelia," pokračuje Hruštinec.
Malým podnikateľom sťažujú život časté zmeny v zákonoch. Problematická je vymožiteľnosť práva. Druhotná platobná neschopnosť, množstvo platieb a poplatkov, ako aj časté kontroly z rôznych úradov, vedú neraz až k likvidácii malých firiem.
Výraznejšie zlepšenie podmienok pre malých a stredných podnikateľov nevyžaduje jednorazové veľké investície. Veľký účinok môžu mať legislatívne zmeny, napríklad zjednodušenia administratívnych postupov.
Znížiť odvodové zaťaženie
Firmy by podľa Višňovského uvítali zníženie odvodového zaťaženia. To by sa následne prejavilo na znížení nákladov a administratívnej náročnosti podnikania, zlepšení komunikácie medzi vládnymi inštitúciami a podnikateľmi, zlepšení prístupu k finančným zdrojom, a tým i na zvýšenom záujme o podnikanie.
Potenciál rozvoja malého a stredného podnikania v regióne vidí Hruštinec najmä v užšej spolupráci medzi vládou, samosprávou a podnikateľskou sférou. "Na úrovni vlády a samosprávy je nutné vyšpecifikovať priority ďalšieho hospodárskeho rozvoja tak v oblasti infraštruktúry, cezhraničnej spolupráce, legislatívy, ale i stanoviť príslušné kompetencie. Tieto priority môžu byť neskôr dôležitým vodidlom podnikateľov pri spracúvaní projektov pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov európskej únie," uzatvára Hruštinec.