1. Už svoju piatu knihu krstí v týchto dňoch v Bratislave americká Slovenka Kamila Kay Strelka-Kanková, ktorá od 80. rokov pravidelne navštevuje Slovensko a vyhľadáva u nás príbehy zaujímavých žien. Práve im venovala svoje najnovšie dielo - Letenku za hviezdami.
2. Kamila Strelka-Kanková sa u nás stala známou nielen ako publicistka, ale pre mnohých poslucháčov zostala v pamäti aj ako tvorkyňa humoristicko-zábavných programov z rozhlasu zo 60. rokov.
Kamila Kay Strelka-Kanková
publicistka, majiteľka realitnej kancelárie na Floride (USA), cestovateľka
Na čom jazdí u nás: Mazda, v USA: Lincoln continental
Profesionálna vízia: spoznávať ľudí, odovzdávať skúsenosti a cestovať
Na čo sa teší: že vydá svoju dávnejšie napísanú poéziu a že vnučku -- Američanku zdokonalí v slovenčine
Slovenské podnikateľky sú teraz v móde. Tvrdí to publicistka, svetobežníčka, bývalá majiteľka niekoľkých reštaurácií a realitnej kancelárie na Floride, americká Slovenka Kamila Strelková. Šikovné a vzdelané ženy, aké sú teraz na Slovensku, sa s Amerikou podľa nej nedajú porovnať. Tam sa vôbec nenájde toľko žien odhodlaných učiť sa pravidlám biznisu a schopných púšťať sa do neznámych vecí. Sama si prežila štuchance osudu, keď sa po roku 1968 prebíjala v ďalekom svete. Biznis v Amerike jej dal nielen živobytie, ale aj príležitosť cestovať. Skúsenosti a poznatky zhrnula v štyroch knihách. Od polovice 80. rokov chodí na Slovensko a odvtedy tu spoznáva odvážne a úspešné ženy. Práve im, slovenským podnikateľkám, venovala svoju piatu knihu s názvom Letenka za hviezdami. Pokrstí ju tento piatok.
"Americké podnikateľky určite nestretnete tak často ako slovenské. Tam to nie je také naliehavé ako tu. U nás demokratický systém otvoril Slovenkám dvere, a tie sa priam hrnú do podnikania. Svedčí to o tom, že sú preň dostatočne šikovné." Argumentuje, že Slovenky sú oveľa vzdelanejšie. V socializme sa totiž cestovanie nepestovalo, a tak svorne chodili do školy. Na našich úspešných ženách oceňuje ich schopnosť preskákať prekážky, ktoré sa im stavajú do cesty. Predovšetkým o tom je jej najnovšia kniha. "Slovenky sa dokážu preniesť aj cez to najťažšie." Hoci Kamila Strelková najnovšie zachytáva publicisticky príbehy iných pozoruhodných žien, sama je prototypom jednej z nich.
Práca na 110 percent
Pôvodom z Pezinka najprv pričuchla k učiteľskému povolaniu. Aj preto vyštudovala Pedagogickú fakultu na Univerzite Komenského s predstavou, že bude učiť slovenčinu a telocvik. Ale osud to zariadil inak. Ešte počas štúdií dostala ponuku robiť v Československom rozhlase v Bratislave v redakcii humoru a satiry. Nezaváhala, stala sa redaktorkou.
Rok 1968 však všetko prevrátil naruby a trojčlenná rodina Strelkovcov odišla do Kanady. Mala pocit, že padli úplne na dno. Drvila sa angličtinu, striedala zamestnania, neprestajne navštevovala odborné kurzy. Začínala ako servírka, postúpila na barmanku a čoskoro viedla reštauráciu. "Vo všetkom som chcela byť najlepšia. Keď som už mala vlastný podnik, zákazníci ma vyhľadávali, lebo vycítili, že pracujem na 110 percent. Hovorievali si medzi sebou: Obráť sa na Kay, jej angličtina má akcent, ale v biznise sa vyzná. Spozorovali, že nielen musím, ale chcem byť lepšia než domáci."
Keď sa presťahovali do USA, s manželom úspešne rozbehli reštauračný biznis. Ale po pár rokoch sa rozhodli pre zmenu a zarobené peniaze investovali do realít. Hoci mali za sebou viaceré kúpy a predaje, zapísali sa do realitného kurzu. Nato sa na rok zamestnali v realitnej kancelárii -- takú prax vyžadujú americké zákony -- až si ju po roku mohli kúpiť. Potom sa pustili do konkurenčného boja v najťažšom biznise. Človek si to uvedomil, až kým mu občas neodvisol nad hlavou Damoklov meč ťažko riešiteľných prípadov. Ale zvládali ich. A vždy ich posunuli ďalej. Manžel sa staral o zmluvy, peniaze, dane. Jeho polovička úspešne nadväzovala styk so zákazníkmi.
V Amerike, ako je známe, je všetko na predaj. Ale nájsť kupca, uspokojiť jeho požiadavky, je tým najväčším umením. A ak chce človek predávať, musí byť aj psychológom -- nemá vyhraté, kým si ho zákazníci neobľúbia. Pre nich je v Amerike dôležité posúdiť najprv schopnosti a stupeň úspechu kupca, teda aké má auto, ako sa oblieka, kde býva. Strelkovci to pochopili. Ubytovali sa v byte rovno nad oceánom, vozili sa v autách prestížnej značky. Ich zákazník bol ich pán.
Namiesto škriepok pozvanie
Knihy ako byť úspešný vychádzajú v Amerike ako z bežiaceho pásu. Podľa Strelkovej nie je márne poučiť sa z nich a isté pravidlá si osvojiť. "Najradšej som mala autora Lea Buscagliu, profesora Kalifornskej univerzity. Prednášal po celej Amerike. Vyzdvihoval najmä vzťahy človeka k človeku. Myslím, že je to niečo, čo my tu u nás akoby sme neovládali. Vieme sa nafúkať, uraziť a čím dlhšie a čím viac máme nepriateľov, tým viac sa v tom utvrdzujeme. Neuvedomujeme si, ako si škodíme. Musíme sa učiť odpúšťať."
Na besedách, kam chodí Strelková po celom Slovensku, sa to snaží odovzdávať ďalej. Rovnako ju pozývajú i zahraniční Slováci v Česku, Rakúsku, Maďarsku či Chorvátsku. Všade hovorí, že sú to práve maličkosti, čo pomáhajú nielen vytvárať vzťahy, ale predovšetkým robiť dobrý biznis. A biznis sú, ako hovorí, peniaze, a peniaze znamenajú pohodlie a istotu.
"Šokujte nenávideného spolupracovníka, zavolajte ho na kávu a navrhnite mu zmierenie. Nerozprávajte len o problémoch. Naučte sa počúvať druhých. Pre priateľstvo alebo biznis si treba získať ľudí. Dobrý psychológ si toho druhého nakloní a on mu potom splní, čo od neho očakáva."
Tým, čo chcú byť úspešní, radí neschovávať sa a nikdy nevypínať mobil. Pripomína, ako za čias, keď viedla reštauráciu, chodila medzi hostí a zisťovala, či sú spokojní, či nečakajú dlho. "Choďte však do reštaurácie na Slovensku. Oslovil vás niekedy majiteľ, či vám chutilo? Do môjho podniku sa chodilo nielen pre dobré jedlo, ale aj pocit, že ste vítaní. Majiteľ sa má ukazovať, poslať hosťovi čašu vína, priniesť zapálenú sviečku, ak ktosi oslavuje."
Podobne si predchádzala aj zamestnancov. "Veď oni nepracujú pre mňa, ale so mnou!" Mali napríklad veľa pracovníkov v znamení leva, a tak vymyslela pre nich párty na lodi. Zaujímala sa o ich rodiny, radosti aj starosti. Razila heslo: Úcta k zákazníkovi, úcta k zamestnancom.
Nehanbí sa byť najlepšia
Keď bola podnikateľka s realitami, budovať vzťahy bolo ešte ťažšie. Pochopiteľne, veď šlo o veľké investície a dôveru. Tvrdí -- tam ste museli byť hercom a často i čarodejníkom. Dom nad oceánom, kde bývali, bol jej vysneným snom. Mnohí zákazníci si tam tiež kúpili byt, lebo vedeli, že tam žije s rodinou. Znamenalo to záruku dobrej investície. Raz-dva razy do roka pre všetkých usporiadala večierok. Pohostila ich pirohmi, bryndzovými haluškami, zakrúcanou kapustou, pagáčikmi. K príjemnej večeri hrali slovenské evergreeny a už mala svojich nádejných zákazníkov vo vrecku. "Hanbili by sa s kúpou či s predajom bytu obrátiť na iného. A keď mi predaj zverili, poslala som im kôš kvetov s vďakou za dôveru."
Pre ňu to bol spôsob práce a osvedčil sa. Nehanbila sa ani v realitných magazínoch vyhlásiť, že robí kvalitne a že je v predaji realít najlepšia. Veď kto chce robiť biznis s babrákom?
Na Slovensku jej neraz povedali, že sa chváli. Ale tak ju to naučil tvrdý kapitalistický systém -- aby mala dôveru v samu seba.
"S mužom sme už 45 rokov, bola som takmer v 50 krajinách, vychovala som úspešnú dcéru a zabezpečila som si pohodlnú starobu. Zažívam úchvatný pocit, že ešte stále som potrebná a môžem sa deliť so svojimi skúsenosťami. Hovoria o tom stovky listov, mailov a ústnych reakcií, ktoré dostávam. Ale pre mňa je najdôležitejšie, že sa každé ráno znova teším začínajúcemu dňu."