Na obrazovke sa objaví okno, ponúkajúce zábavné video s tancujúcimi sviňami. Užívateľ sa poteší a odklikne OK. Namiesto očakávanej zábavy príde varovanie ochranného softvéru. Užívateľa varuje pred útokom, ktorý sa práve chystá ohroziť jeho operačný systém. Užívateľ však ochranný softvér nechce, odklikne blikajúcu ikonu a na obrazovke sa mu roztancujú komické postavičky. Okrem iného.
Nechápaví ľudia
Aj na takýchto príkladoch vykresľujú predstavitelia Microsoftu počínanie ľudí pri elektronických hrozbách. Na tlačovej konferencii, zvolanej v minulých dňoch priamo v sídle Microsoftu v americkom Seattli, stavili rečníci firmy na ľudový prejav. Ľudia vraj nechápu ich jazyk a varovania, hrozby na internetovej sieti podceňujú. Odstrašujúcim príkladom, ktorý sme si v Seattli vypočuli viackrát, bola matka prednášajúceho a jej tvrdohlavosť. Lídri Microsoftu svojim mamám dookola opakujú, aká nevyhnutná je opatrnosť pri práci s internetom. Mama zareaguje vždy rovnako - jej je to jedno.
Ochrana verzus súkromie
Príklad s tvrdohlavou matkou má byť z rétorického hľadiska veľmi pôsobivý. Nie je totiž súčasťou informatického jazyka, ktorý opovrhuje všetkým technicky málo zdatným. Samotná mama sa môže nazvať tvrdohlavou, málokto ju však nazve hlúpou. A určite nie na tlačovej konferencii. Takisto nie je hlúpy užívateľ, len mu treba všetko vysvetliť. Matka viceprezidenta Microsoftu Scotta Charneyho odmieta ochranu, chce len súkromie. V mnohých ohľadoch sú tieto dva pojmy protichodné. Aj preto začína Microsoft čoraz častejšie hovoriť o svojej snahe zlúčiť ochranu i súkromie do jediného slova - bezpečnosť. Na ňu kladie softvérový gigant v posledných rokoch veľký dôraz. Okrem vyvíjania bezpečnostných prvkov a odhaľovania hrozieb chce však firma ľudí aj vzdelávať.
Ďalšou rétorickou figúrou lídrov spoločnosti je "bad guy", teda zlý chlap. "Zlý chlap" sa snaží rozosielať vírusy, spamy a iný záškodnícky softvér. So "zlým chlapom" Microsoft zápasí mnohými vývojovými programami a bezpečnostnými produktmi. Porazí ho však len užívateľ, ktorý okno s tancujúcimi sviňami jednoducho zruší.
Nepoučení našinci
Internet ako nástroj hrozby podceňujú aj Slováci. Odborníci na softvér považujú našincov za nevzdelaných až hlúpych.
"Microsoft alebo hocijaká iná spoločnosť môže vyvinúť softvér budúcnosti. Ale naši užívatelia sú, žiaľ, na veľmi nízkej vzdelanostnej úrovni, a preto ich ani ten neuchráni. Je zbytočné dať do rúk ľuďom nástroj, s ktorým nevedia a nechcú narábať. Veľmi podobné je to aj v bezpečnosti cestnej premávky alebo v bezpečnosti na ulici. Buď pri človeku stojí niekto, kto sa v nej vyzná a vie mu poradiť, alebo ho ochránia len vlastné vedomosti," povedal manažér vývoja informačného systému firmy Profireal Milan Švingál.
Ochrana, ale aj slabiny
Ľudskú neopatrnosť možno ešte ľahšie zneužiť v anonymite domácností. Na rozdiel od nich sa firmy zabezpečujú omnoho precíznejšie. Najlepším spôsobom, ako ochrániť zamestnanca pred vlastnou počítačovou neobratnosťou, je nepustiť ho tam, kde je to preňho nebezpečné. Preto sú obmedzenia pre zamestnancov v súkromných firmách či na štátnych ministerstvách úplne bežné.
Ako nás informoval napríklad Ján Zanovit z tlačového odboru ministerstva spravodlivosti, "pracovné stanice sú nastavené tak, aby žiadnu inštaláciu nemohol vykonať bežný užívateľ, iba poverený informatik. Okrem toho pracovníci rezortu nemajú plný prístup na internet, ale len na vybrané stránky schválené na základe žiadosti sekciou justičnej informatiky a štatistiky. Samozrejmosťou sú nasadené softvérové a hardvérové firewally, antivírusy, antispamy a automatizovaný systém inštalácie opravných balíkov na klientskych pracovných staniciach a serveroch".
Dôkaz o zlyhaní
Napriek bezpečnostným obmedzeniam sa aj tak z času na čas prevalí dôkaz, že počítačové siete štátnych či súkromných inštitúcií majú i slabé miesta. Vlani v apríli nedokázala zabrániť útoku hackerov aj taká inštitúcia ako Národný bezpečnostný úrad. Na verejnosť dokonca preniklo heslo chrániace internetový prístup do jeho siete. Podľa informácie agentúry SITA šéf úradu František Blanárik nedávno vyhlásil, že investujú do zabezpečenia okolo 36 miliónov korún, čo umožní ochranu na 99,9 percenta. Doteraz bol podľa neho problém v "jednoduchosti celého systému" - predtým ho prevádzkoval externý správca, kým teraz má naň úrad vlastných ľudí.