Hospodárske noviny sa spýtali predstaviteľov podnikateľskej sféry Žilinského kraja na ekonomický rozvoj ich regiónu.
1. Ako hodnotíte úroveň rozvoja podnikania v Žilinskom kraji?
2. V čom sú podľa vás jeho silné a slabé stránky?
3. Čo by pomohlo lepšiemu rozvoju podnikania v kraji?
Generálny riaditeľ Alcatelu Slovakia Liptovský Hrádok Jaroslav Mlynček:
1. Úroveň rozvoja podnikania v Žilinskom kraji hodnotíme ako pomerne vysokú, no nie proporcionálne rozloženú. Momentálne sa zameriava len na veľkých strategických investorov. Rozvoj sa sústreďuje do okolia Žiliny, Martina, Ružomberka a do ostatných regióny, ako napríklad Kysúc, Oravy, Liptova len v menšom rozsahu.
2. Silnou stránkou kraja je pomerne dobre vybudovaná priemyselná základňa, prítomnosť veľkého investora Kia Motors, ale aj prírodný potenciál, ktorý dáva vysoký predpoklad na rozvoj cestovného ruchu. Pozitívnou je tiež kvalifikovaná pracovná sila i tradícia vo viacerých priemyselných odvetviach.
Medzi slabé stránky zaraďujem nedokončenú infraštruktúru diaľnic a ciest prvej triedy - problémy okolo Žiliny, Martina, Ružomberka a Oravy, vysokú nezamestnanosť v dôsledku rozpadu mnohých veľkých firiem a odchodu investorov, ako aj odchod najmä skúsených kvalifikovaných ľudí. Netreba zabúdať, že veľkí investori a veľké spoločnosti, pri turbulencii na svetových trhoch, môžu byť vzhľadom na udržanie zamestnanosť rizikoví. Veľké rezervy sú vo využívaní prostriedkov z európskych fondov.
3. Lepšiemu rozvoju podnikania by pomohla podporu štátu pre malé a stredné podniky, napríklad odpustenie daní pri investovaní do nových technológií, pomoc pre začínajúcich podnikateľov, dobudovanie infraštruktúry. Zo strany štátu očakávame adekvátnu a pre podnikanie priaznivú legislatívu.
Rozhodujúci pre región je rozvoj malých a stredných podnikov, lebo pri problémoch veľkých spoločností dokážu zamestnať uvoľňovaných pracovníkov. Samosprávny kraj by sa mal zamerať na dôslednú regionálnu podporu vrátane zvýšenia informovanosti v oblasti možného čerpania európskych fondov. Mestá a obce by mali vytvárať lepšie podmienky na podnikanie, pripravovať pozemky pre industriálne parky a hľadať investorov.
Predseda predstavenstva a prezident Dexia banky Slovensko Pavol Ďuriník:
1. Úroveň rozvoja podnikania v Žilinskom kraji hodnotím v podstate pozitívne. V ekonomickom rozvoji síce zaostáva za Bratislavským krajom, avšak v porovnaní s inými je relatívne vo výhode. Teší ma, že v poslednom období je väčší záujem o tento región, a to najmä v súvislosti s príchodom zahraničných investorov. Vďaka tomu dôjde aj k rozvoju ďalších odvetví. Z pohľadu bankára očakávam zvýšený dopyt po úverovom financovaní.
2. Zo silných stránok Žilinského kraja by som rád spomenul ľudský potenciál a výhodnú geografickú polohu. Ďalšou silnou stránkou je v posledných rokoch zvýšenie stavebnej činnosti.
Medzi slabiny patrí nedobudovaná infraštruktúra, nerovnováha na trhu práce, nedostatok vlastného kapitálu na zabezpečenie konkurencieschopnosti a reštrukturalizácie firiem.
3. Jedným z hlavných cieľov tohto regiónu je dobudovanie technickej a dopravnej infraštruktúry. Naša banka má záujem participovať na dlhodobých projektoch financovania verejnej správy.
Základným problémom zriaďovania priemyselných parkov mestami a obcami ostáva nedostatočná akumulácia voľných finančných zdrojov na ich vytváranie, čo dáva priestor pre banky.
Predseda Predstavenstva Mondi Business Paper SCP Ružomberok Miloslav Čurilla
1. Žilinský kraj zažíva boom v rozvoji podnikania. Je vyvolaný v prevažnej miere stavbou automobilky KIA, ktorá generuje ďalšie projekty. Vo všeobecnosti sú podmienky na podnikanie v kraji podobné ostatným oblastiam Slovenska. Dočasne ich možno charakterizuje lacnejšia pracovná sila, ale aj tu je vidieť jasný trend znižovania rozdielov.
2. Historicky bol v žilinskom regióne silný priemysel, s čím súvisí kvalifikovaná pracovná sila, tradícia výroby. Kraj je bohatý na drevo pre drevospracujúci priemysel. Pýši sa nádhernou prírodou vhodnou pre turizmus. Kritickým miestom rozvoja je stav cestnej infraštruktúry. Bez napojenia severnej diaľnice po Žilinu bude časť kraja na východ od Žiliny stále hendikepovaná. Treba jasne definované priority v oblasti postupu budovania cestnej diaľničnej siete.
3. Jednoznačne dobudovanie diaľnice, a to je v kompetencii štátu.
Generálny riaditeľ Váhostav-SK Žilina Ján Marônek:
1. Rozvoj podnikania v kraji možno hodnotiť kladne. S rozvojom priemyslu sa postupne vytvárali nové pracovné príležitosti, rástla úroveň bankovníctva, ako aj služieb pre obyvateľstvo. Vyzdvihujem silnú výrobnú a personálnu základňu strojárskeho priemyslu, ktorá iste výrazne ovplyvnila rozhodnutie KIA Motors investovať pri Žiline.
2. Ako silnú stránku kraja by som uviedol veľmi dobrú geografickú polohu. Jej komparatívnou výhodou sú tiež prírodné krásy, termálne pramene, kúpele, historické pamätihodnosti, čo dáva predpoklad na rozvoj cestovného ruchu. Pozitívom je tiež kvalifikovaná pracovná sila. Príchod zahraničných investorov znásobuje existujúci hospodársky rast. Z nášho pohľadu sa tieto klady prejavujú napríklad v náraste a rozvoji malého a veľkého stavebníctva tak dopravných, pozemných stavbách, ako aj ostatnej infraštruktúre. Uskutočňujú sa viaceré ekologické projekty. Slabšie stránky sú v existujúcom prepojení Žilinského kraja s medzinárodnou dopravnou sieťou.
3. Na ďalší rozvoj podnikania v kraji treba v prvom rade dobudovať integrovaný dopravný systém napojený na medzinárodné dopravné koridory. Ďalej dobudovať Letisko Žilina, predĺžiť pristávaciu dráhu. Taktiež je nutné dokončiť obidva medzinárodné železničné koridory tak, aby sa zlepšilo spojenie kraja s ostatnými krajinami európskej únie, ako aj s Ukrajinou.
Generálny riaditeľ OFZ Istebné Vladimír Klocok:
1. Podnikanie v Žilinskom kraji sa začalo rozvíjať hlavne po začatí výstavby automobilky KIA. Situácia v jednotlivých oblastiach kraja je však veľmi rozdielna. Hlavne lokality vzdialenejšie od Žiliny a Martina na tom nie sú dobre. Najhoršia je zrejme situácia na Orave.
2. Prednosťou kraja je predovšetkým dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V prípade dobrého cestného spojenia do Poľskej republiky cez Oravu a Kysuce by mohla byť prednosťou aj blízkosť významných priemyselných centier Ostrava - Katovice - Krakov. Dnešná cestná infraštruktúra je na využitie tohto potenciálu úplne nevyhovujúca.
3. Ďalšiemu rozvoju regiónu by veľmi pomohla výstavba už spomenutého cestného spojenia do Poľska cez Oravu i dokončenie diaľničného spojenia Bratislava - Košice. V najmenej rozvinutých oblastiach by sa mala zaviesť podpora domácich podnikateľov formou určitými daňových alebo odvodových zvýhodnení, a to nielen pri nových investíciách, ale aj pre už existujúce firmy.
Riaditeľ Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Mišura:
1. Z hľadiska neustáleho každoročného rastu počtu firiem považujem rozvoj podnikania v Žilinskom kraji za pozitívny. Dokonca v malom a strednom podnikaní má Liptov, Orava, Turiec, Považie a Kysuce po Bratislave druhý najväčší počet podnikajúcich fyzických osôb na Slovensku. Tento náskok oproti ostatným krajom sa dokonca neustále zvyšuje, nezávisle od príchodu zahraničných investorov.
2. Medzi silné stránky rozvoja zaraďujem relatívne vysokú pôrodnosť obyvateľstva, vzdelanú pracovnú silu, ako aj to, že cez kraj prechádzajú hlavné a doplnkové európske koridory. V minulosti sa vybudovali hydroenergetické stavby na rieke Váh a Orava, ktoré zabezpečujú územie proti povodniam a tým zvyšujú bezpečnosť investičného majetku firiem.
Brzdou rozvoja regiónu je zastavenie výstavby diaľničného tunela Martin - Žilina (E 50). Ďalšou slabou stránkou je skutočnosť, že slovenská vláda nemá od roku 2000 medzi prioritami výstavbu diaľnice E75 do susedných krajín. Česko, Poľsko, investori i slovenskí podnikatelia pritom požadujú jej dokončenie do roku 2009. Rezervy sú jednoznačne na strane exekutívy.
3. Perspektívu rozvoja kraja vidí komora v globálnom myslení, vo vzdelávaní a v regionálnom konaní jeho podnikateľov, občanov i autorít. Ďalšiemu rozvoju môže pomôcť lepšia vzájomná komunikácia a spolupráca existujúcich inštitúcií.