Dôvodov ťažkostí geodetov a kartografov je podľa predsedu predstavenstva ich komory Vladimíra Stromčeka niekoľko. Pravdepodobne najmarkantnejším je to, že podnikateľov -- geodetov je na malý slovenský trh príliš veľa.
Od roku 2000 sa počet geodetov zvýši zhruba o 60 percent, pribúdalo ich takmer dvesto ročne. Takýto trend považuje Stromček za alarmujúci. Trh nevie všetkých podnikateľov uživiť, devalvujú sa ceny, znižuje kvalita prác.
Nepriamo tento trend podporuje zaužívaný spôsob verejných súťaží. "Tie často nepoznajú iné kritérium ako je cena. To je fetiš. Nehovoriac o tom, že sa neraz aj klientelisticky zneužívajú a dopredu sa vie, kto súťaž vyhrá," hovorí Stromček. Projektanti sa snažia položku geodetických prác maximálne znižovať.
Úlohou komory je podľa neho obhajovať kvalitu a reálne ceny. Preto vydala orientačný cenník geodetických a kartografických prác, aby sa zákazníci vedeli zorientovať.
Geodetické firmy dostanú často zaplatené až po pol roku od ukončenia zákazky. Ojedinelými vôbec nie sú prípady, že čakajú na svoje peniaze aj takmer jeden rok. No zaplatiť daň z pridanej hodnoty musia. Majú preto problémy s financovaním firiem.
Podnikatelia si na jednej strane pochvaľujú zavedenie rovnej 19-percentnej dane. No na druhej strane sú vysoké sociálne odvody -- 35,2 percenta.
Absolventov chrlí veľa škôl
Na Slovensku je možné podnikať v geodetických a kartografických prácach na základe živnostenského oprávnenia. Podľa registra rezortu vnútra úrady na Slovensku vydali 2 755 živností na geodetické a kartografické práce. Z toho 2 209 fyzickým a 546 právnickým osobám. Na porovnanie: v roku 2000 malo toto oprávnenie 1 749 osôb.
Počet zamestnancov firiem nie je podľa Stromčeka možné zodpovedne zistiť. Odhaduje, že by mohli dávať prácu približne piatim tisícom geodetov, pritom niektoré zdroje uvádzajú číslo až o tritisíc vyššie.
Na raste počtu geodetov sa čiastočne podieľa aj existujúce vzdelávanie -- záujem škôl prežiť. Geodézia sa dá študovať na troch univerzitách v Bratislave, Košiciach a v Žiline. "No impozantný je najmä počet stredných škôl s odborom geodézia. Je ich až deväť. Toľko ich majú v dvakrát väčšej Českej republike," približuje Stromček. Ročne tak do praxe prichádza minimálne tristo nových ľudí.
Napriek existujúcim ťažkostiam väčšina firiem je podľa Stromčeka dobre materiálne vybavená a disponuje aj kvalitným ľudským potenciálom.
Prijatie smernice Európskej únie (EÚ) o liberalizácii poskytovania služieb na vnútornom trhu únie v podobe, keď nebude možné uplatňovať zákony krajiny pôvodu, zrejme podľa Stromčeka spôsobí, že slovenskí podnikatelia sa na európskom trhu výraznejšie neuplatnia.
Na druhej strane to znamená aj určité pozitívum -- a to vyššiu ochranu domáceho trhu. "Skôr si myslím, že je možné očakávať prienik zahraničných, kapitálovo silných firiem na Slovensko," dodáva Stromček.
Najväčším zákazníkom je štát
V súčasnosti sú rozhodujúcimi odberateľmi slovenských geodetov štátne organizácie. Podieľajú sa na projektoch pozemkových úprav rezortu pôdohospodárstva. Momentálne spracovávajú 191 katastrálnych území, čo predstavuje celkovú zákazku za 960 miliónov korún.
Významným zákazníkom je aj Slovenský pozemkový fond. Firmy preň pripravujú podklady pre reštitúcie a robia digitalizáciu máp. Pre Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa spracúvala úloha registrov obnovenej evidencie pozemkov, čo, jednoducho povedané, znamená upratanie vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom.
Ďalšími významnými zákazníkmi súkromných geodetov sú správcovia inžinierskych sietí -- plynári, elektrikári či vodári. Významným odberateľom je aj Slovenská diaľničná spoločnosť v súvislosti s výstavbou diaľnic.
Veľa firiem robilo geodetické práce pri výstavbe automobiliek, nákupných centier a priemyselných parkov. Okrem toho vyhotovujú geometrické plány a vytyčujú hranice pozemkov pre občanov aj organizácie v súvislosti s majetkovoprávnym vyrovnaním parciel. Ročne sa ich počet blíži číslu 60-tisíc.
Širšia ponuka služieb
A čo bude podľa Stromčeka dôležité pre budúci rozvoj tejto brandže? Sledovať trendy v odboroch, ktoré môžu využívať služby geodetov a ponúkať im kompletné balíky služieb s pridanou hodnotou. Zlepšiť komunikáciu s okolím a poskytovať mu rýchle, kvalitné a zrozumiteľné informácie.
Firmy by mali rozširovať portfólio služieb s myšlienkou, "robme to, čo iní nevedia". Spolu s tým by mali vytvárať podmienky na odborné a jazykové vzdelávanie svojich zamestnancov, ale aj rozvíjať dobré medziľudské vzťahy a vzájomne sa podporovať.
Veľké nádeje geodeti vkladajú do rozvoja partnerstva štátnej a súkromnej sféry (PPP projekty) pri verejných stavbách. Európska únia má podľa Stromčeka zdroje na rozvoj takejto spolupráce.
Práci súkromných geodetov by pomohlo, ak by sa zjednotil výklad smerníc na celom Slovensku. V rôznych okresoch sa totiž požiadavky na vyhotovovanie geometrických plánov na jednotlivých správach katastra diametrálne líšia.
Tiež je dôležité legislatívne definovať povinnosti geodetov v investičnej výstavbe, ktoré v slovenskom práve zatiaľ chýba.
Štyri slovenské profesijné organizácie geodetov
-- Komora geodetov a kartografov -- bola zriadená v roku 1995 zákonom o komore geodetov a kartografov. Združuje autorizovaných geodetov a kartografov, ktorí overujú vybrané geodetické a kartografické činnosti v zmysle zákona o geodézii a kartografii. Má 653 členov.
-- Slovenský zväz geodetov -- združuje podnikateľov a má zhruba tristo členov.
-- Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov -- združuje pracovníkov štátnej sféry aj podnikateľov a má približne štyristo členov.
-- Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie -- organizovaní zamestnávateľov v odbore geodézia.