Žilinský kraj je druhý v počte živnostníkov na Slovensku

V Žilinskom kraji sú, okrem výroby železa, zastúpené všetky odvetvia hospodárstva. Aké sú špecifiká podnikateľského prostredia v porovnaní s inými regiónmi Slovenska?
-- V posledných rokoch rovnomerne narastal počet firiem, živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. V súčasnosti je v kraji 6 600 podnikov a 45 400 živnostníkov. Je to v súlade s trendom EÚ, kde živnostníci, malé a stredné firmy, produkujú až 60 percent HDP. Po Bratislavskom kraji máme najviac živnostníkov na Slovensku a v počte veľkých firiem sme na treťom mieste, po Bratislavskom a Košickom kraji. V rámci únie sa dá Žilinský kraj, čo do počtu obyvateľov a rozlohy, porovnať so spolkovou krajinou Sársko. V kraji máme dobré podnikateľské prostredie. Je dané najmä potenciálom infraštruktúry, sieťou stredných odborných škôl a učilíšť i rovnomerným rozložením univerzít. Od Liptovského Mikuláša cez Ružomberok, Martin, až po Považskú Bystricu. Univerzity pripravujú odborníkov pre infraštruktúru, dopravu, spoje, ale aj vysokoškolských pedagógov a lekárov. Výrazne pomáha aj samospráva a štátna správa. V poslednom čase prichádzajú na severné Slovensko aj zahraniční investori, ktorých priťahuje automobilka Kia. Škoda, že sa zbytočne naťahuje vykupovanie zvyšných pozemkov pre automobilku, čo nie je dobrá vizitka štátnych autorít.
Zemepisné a klimatické podmienky umožňujú v kraji rozvoj turistiky a cestovného ruchu. Využívajú sa, podľa vás, tieto danosti?
-- Zatiaľ je to najmarkantnejšie v rámci regiónov Beskydy a Tatry. Spoluprácu medzi prihraničnými regiónmi Slovenska, Česka i Poľska určujú príslušné dohody, ktoré predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja, Moravsko-sliezskeho kraja a Sliezskeho vojvodstva podpísali v predchádzajúcich rokoch. To platí aj v turistike a cestovnom ruchu. Na tento účel SOPK v Žiline vytvorila so Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) integrovaný internetový portál www.Viator.sk. Dlhodobá cezhraničná spolupráca podnikateľov v regiónoch Žilina a Bielsko-Biala je zasa cieľom projektu o hospodárskej spolupráci medzi Slovenskom a Poľskom, na ktorý sme získali grant z fondu Phare.
Cez Žilinský kraj prechádzajú európske koridory E 50 a E 75, ktoré budú spájať sever Európy s jej západnou a južnou časťou. Treba dobudovať aj diaľnicu z Bratislavy do Martina s napojením do Poľska. Meškáme však na úseku Žilina -- Zwardoň...
-- Európske koridory prechádzajúce cez náš kraj a Slovensko, musíme vybudovať podľa platných medzinárodných dohôd. Máme aj koncepciu výstavby diaľnic na nasledujúce roky. Sú tu však snahy zmeniť ju a obmedziť výstavbu diaľnice do Poľska a Ružomberka. Pritom napríklad na poľskej strane pokračujú v budovaní diaľnice D 3 od Zwardoňa, ale na našej strane nie sme schopní dokončiť v plánovanom termíne úsek z Čadce do Skalitého. Treba reálne vidieť aj dopravnú situáciu od Martina po Ružomberok, čo má byť súčasťou diaľnice Bratislava -- Žilina -- Košice. Takáto situácia znepokojuje investorov i podnikateľov v našom regióne, pretože diaľnica je rozhodujúcou súčasťou dopravnej infraštruktúry. Je i súčasťou transeurópskej infraštruktúry TINA a diaľnice E 50 z Paríža cez Nemecko a Česko na Ukrajinu.