Borovička Juniperus

V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky, ktoré sú na trhu už niekoľko desaťročí.
Kde inde, ak nie na Považí, sa mohla zrodiť prvá slovenská borovičková továreň. V blízkosti Bielych Karpát, pohoria s vhodnými lúkami, na ktorých sa mimoriadne darilo borievkovým kríkom. Miestni dávno objavili, akú majú ich bobuľky vzácnu moc.
Sláva borievok siaha do stredoveku, keď ich široko využívala orientálna medicína. Našim predkom však najviac konvenovala ich iná vlastnosť-- dal sa z nich vypáliť svojrázne aromatický alkohol. Továrenská produkcia tohto výnimočného destilátu sa tak u nás objavila už na prelome 19. a 20. storočia. Predchodcom sa stal malý liehovar, ktorý vlastnila v Trenčíne od roku 1886 firma Kornhauser a Hertzka. Patril viedenským podnikateľom. Sústredili v ňom pod jednou strechou výrobu destilátov, kvasníc i pokrmových mastí. Začiatkom 20. storočia vraj borovičku aj vyvážali.
Ale tá najznámejšia, ktorou je bezpochyby Slovenská borovička Juniperus, sa zrodila až v roku 1933, keď ju pod týmto názvom začali vyrábať v Istebníku, obci, pripojenej neskôr k Trenčínu. Šlo o Prvú trenčiansku borovičkovú továreň. Rokmi fabrika vystriedala viaceré názvy i vlastníkov. Od roku 1952 sa dostal názov Juniperus Borovička 40 % pod ochranu medzinárodného patentu v Lisabone. Dnes patrí výrobok obchodnej spoločnosti Old Herold, odčlenenej v roku 1998 od firmy Old Herold Ferm, ktorá si ponechala výrobu droždia.
Juniperus obsahuje 40 -- 45 percent objemu alkoholu. Technológiu výroby (typickú pre daný región) zaviedla do priemyslu a používala u nás jedine trenčianska borovičková továreň. Základom je špeciálna fermentácia borievok, vylúhovanie aromatických látok a destilácia. Postup sa prenášal po stáročia cez generácie. Dlhoročnou praxou ho odborníci zdokonalili pridaním drožďového záparu, ktorý urýchľuje a skracuje kvasenie. Tým odštartovali výrobu vo veľkých množstvách.
A, mimochodom... Borievky na slovenskú borovičku sa dnes už vozia zo zahraničia.