"V najbližšom období z pohľadu agentúry je najdôležitejšie pripraviť transparentné podmienky pre čerpanie prostriedkov EÚ na nové programovacie obdobie, pretože v minulosti s tým boli problémy," uviedol prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Agentúra by, ako tiež doplnil, mohla byť jednou z inštitúcií, ktorá bude významne podporovať napĺňanie cieľov vládnej stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Minerva.
"Agentúra by mala slúžiť ani nie tak stredným, ale najmä malým firmám. Tie sú najslabšie a najzraniteľnejšie," uvažuje generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová. Využívanie možnosti rizikového financovania by podľa nej nemalo ísť na úkor iných podporných programov. Dôležité sú finančné podporné schémy, pretože väčšina slovenských menších firiem je finančne podvyživená. Za negatívum považuje stav, keď na Slovensku chýba ucelená štátna stratégia rozvoja hospodárstva a priemyslu, ako aj jasné priority podpory odvetví ekonomiky.
"Pomoc podnikaniu by mala ísť ruka v ruka s presadzovaním cieľov Lisabonskej stratégie. Orientovať by sa mala najmä na budovanie vedomostnej, znalostnej ekonomiky," uviedol pre HN tajomník predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Vlčko.
Vedúci kancelárie Úradu Slovenskej živnostenskej komory prízvukuje dôležitosť podpory zavádzania moderných technológií či zriaďovania vývojových centier. Dôležité sú tiež finančné programy pre začínajúcich podnikateľov, ale aj firmy na vyššej technologickej úrovni.
Chýbajú štátne programy
"Máme pocit, že sa agentúra v poslednom období postupne presmerovala na implementačnú jednotku grantových programov. V tomto roku okrem mikropôžičkovej schémy nefunguje žiaden podporný program pre malé a stredné podnikanie," uviedol pre HN riaditeľ Regionálneho a poradenského centra (RPIC) Považská Bystrica Jozef Hosmaj. Nefungujú, ako pokračoval, programy na poradenstvo, vzdelávanie, budovanie systémov manažérstva kvality, podporu inovatívnych technológií, hoci ich schválila vláda a sú platné do konca budúceho roka. Nefungujú ani ďalšie stále platné programy štátnej pomoci vyhlásené jednotlivými rezortmi ako napríklad Štart, Drevo či Konkurencieschopnosť.
Podpora MSP na Slovensku sa podľa riaditeľa RPIC Trenčín Jozefa Gerliczyho nahrádza podporou vybraných firiem pri projektoch zo štrukturálnych fondov.
Podľa riaditeľa nitrianskeho RPIC-u Dušana Slížika sa agentúra za predchádzajúceho vedenia podnikateľom javila viac-menej iba ako jeden z odborov ministerstva hospodárstva. Takmer úplne sa vytratila jej iniciatíva v podpore malého a stredného podnikania.
Podľa Hosmaja treba rozhodne väčšiu pozornosť venovať širšej základmi MSP a hlavne záujemcom o podnikanie. Radí okrem iného podporovať rozvoj manažérskych zručností vlastníkov a manažmentu jestvujúcich firiem, ďalej poskytovať návratné i nenávratné finančné prostriedky, a to cez pestrejšiu ponuku finančných produktov. Agentúra by podľa neho mala pomáhať transferu inovačných technológií, ale i rozvíjať brandžové a špeciálne poradenstvo.
Podporiť začiatok podnikania a inovácie
A čo si myslia podnikatelia o plánovanom využití 1,5 miliardy korún z verejných zdrojov na rizikový fond? Na čo by sa mali podľa nich predovšetkým použiť tieto peniaze?
Poskytovanie prostriedkov prostredníctvom rizikového financovanie patrí podľa Oravca k tým lepším spôsobom využitia verejných zdrojov. Pôvodný zámer dať 1,5 miliardy korún do správy len jednej spoločnosti nebol podľa neho dobrý. Od agentúry očakáva, že pripraví také podmienky, aby tieto finančné zdroje mohlo manažovať viacero správcovských spoločností. Rizikové financovanie by využil predovšetkým na pomoc štartu podnikania. Podnikateľ s nápadom, ale bez histórie, totiž v bankách nemá podľa neho ani po ich reštrukturalizácii šancu.
"Rizikový kapitál na Slovensku chýba. Je však nevyhnutné dôkladne premyslieť, kto a za akých podmienok ho bude poskytovať a kto oň môže žiadať a aké projekty sa budú podporovať," pokračuje Hosmaj. Prostriedky radí využiť pre inovácie vyšších stupňov v oblasti výroby a služieb, ďalej na podporu zavádzania patentovaných produktov, licencií, výsledkov aplikovaného výskumu a vývoja.
Podobne aj Vlčko ich navrhuje využiť na zvyšovanie výkonnosti a inovačného potenciálu podnikov, vedeckovýskumných organizácií, ako aj na podpornú infraštruktúru týchto firiem.
Predstavitelia podnikateľov prízvukujú dôležitosť jednoznačných a transparentných kritérií pre prideľovanie zdrojov. Gerliczy pripomína, že vytypovanie prijímateľov, ich príprava a vzdelávanie si vyžiada tvrdú prácu v regiónoch.
Rizikový kapitál podľa Kurčáka už mal prísť na Slovensko oveľa skôr. Prostriedky takého fondu by sa mali prednostne využívať pre menšie podniky. "Treba spraviť maximum, aby sa skutočne premietli vo vyššej zamestnanosti, vyššej pridanej hodnote, raste vývozu produktov," doplnil Kurčák.