Začať na Slovensku podnikať nie je jednoduché. Aj preto, že takmer absentuje štátna pomoc štartujúcim firmám. Slovensko v poslednom období podporuje najmä veľkých investorov. Prostredníctvom nich chce dopredu potiahnuť aj menších podnikateľov. Pomoc sa orientuje aj na vytváranie priemyselných parkov. Veľký balík štátnych prostriedkov ide na spoluúčasť pri grantoch zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Najmä tie majú totiž podporiť malé a stredné podniky.
Podľa vyjadrení viacerých odborníkov prakticky bez povšimnutia zostali začínajúci podnikatelia. Veľká časť podporných programov rezortu hospodárstva sa v tomto roku pozastavila, prípadne sa ich finančné prostriedky už vyčerpali. Zo štátneho rozpočtu v tomto roku nedostali peniaze programy poradenstva a vzdelávania pre záujemcov o podnikanie vykonávané cez sieť regionálnych poradenských a informačných centier (RPIC).
Nedostatok peňazí
Začínajúci podnikateľ bez podnikateľských skúseností, ak navyše nemá ani čím ručiť, sa k úveru dostáva len veľmi ťažko. Aj keď sa situácia zlepšuje, banky sa stále orientujú predovšetkým na dobre zabezpečené investície. Podpora začínajúcich firiem sa prakticky obmedzila najmä na možnosť získania príspevkov z úradov práce. Ich výška je však vzhľadom na reálne potreby trhu nedostatočná.
Obmedzeným objem zdrojov disponuje mikropôžičkový program Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP). Úvery poskytuje pätnásť centier po celom území Slovenska. Z nich je 12 regionálnych poradenských a informačných centier, dve podnikateľské a inovačné centrá (BIC) a bratislavská spoločnosť Seed Capital Company. Podľa riaditeľky odboru finančných podporných programov národnej agentúry Dariny Kalužníkovej, centrá ponúkajú klientom konzultácie, pomoc pri príprave podnikateľského plánu, ale aj školenia v základných otázkach podnikania.
Na malé úvery sa ešte zameriava napríklad Slovenská záručná a rozvojová banka, Nadácia Integra či občianske združenie Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity (VOKA). Vzhľadom na existujúcu situáciu väčšina podnikateľov podľa Kalužníkovej rozbieha podnikanie z vlastných či rodinných úspor. Mnohí si asi pomáhajú aj spotrebiteľskými úvermi z bánk.
Väčšiu rozmanitosť programom
Štrukturálne fondy podľa Kalužníkovej sú a určite budú významným nástrojom podpory rozvoja podnikania, najmä čo sa týka objemu finančných zdrojov. Pri predkladaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok pri nich platia aj rôzne obmedzenia. Niekedy sú to územné obmedzenia, inokedy sú vylúčení žiadatelia, ktorí nemajú minimálne ročnú históriu. O nenávratný finančný príspevok sa možno uchádzať len počas trvania výzvy na predkladanie žiadostí.
Optimálne sa preto podľa Kalužníkovej javí udržať rozmanitosť nástrojov pre podporu podnikania, ktoré by boli prístupné počas celého roku. Popri štrukturálnych fondoch poskytovať aj ďalšie programy. Napríklad finančne posilniť mikropôžičkový program, ako aj rôzne príspevkové a záručné schémy, poskytovať vzdelávacie služby s dotovanými cenami, vytvárať špecializované programy pre ženy -- podnikateľky.
Riaditeľ RPIC Považská Bystrica Jozef Hosmaj navrhuje podporiť prístup k zdrojom kapitálu pre štart podnikania. V začínajúcich firmách samostatne zárobkovo činných osôb radí tiež poskytovať dotácie na odvody za podnikateľa počas jedného roka. K mikropôžičkovej schéme by sa podľa neho mohla vytvoriť garančná schéma, ktorá by začínajúcim podnikateľom zjednodušila prístup ku kapitálu.
Štátne stimuly by podľa neho mali smerovať do obnovenia výskumno-vývojovej základne priemyslu. Odporúča zaviesť taký systém transferu technológií, aby sa výsledky aplikovaného výskumu a vývoja dostali i do malých a stredných firiem.