Na rozdiel od premiérovej Nobelovej ceny za ekonómiu, keď toto vyznamenanie dostali v roku 1969 naraz dvaja ekonometri, na nasledujúci rok bol vybratý jediný laureát, americký profesor Massachusetts Institute of Technology Paul Anthony Samuelson (1915) -- za základný teoretický výskum. Šlo o experta, ktorý v roku 1958 práve na vyžiadanie Švédskej centrálnej banky vypracoval dobrozdanie k etablovaniu tejto, vlastne jedinej pôvodne nenobelovskej, ceny.
Posledný zovšeobecňovateľ
Samuelson, hlavný predstaviteľ neoklasickej školy, rozhodujúcim spôsobom prispel k zvýšeniu všeobecnej analytickej a metodologickej úrovne ekonomickej vedy.
Ako absolvent Chicagskej a Harvardovej univerzity hľadal východisko v konfrontácii s klasickým nejednoznačným jazykom ekonómie. Našiel ho v matematike a svojsky ho vyjadril takto: "Ekonómovia doteraz vykonávali mentálnu gymnastiku podivne zvráteného typu. Pripadajú mi ako veľmi dobre trénovaní atléti, ktorí však nikdy nebežali preteky." Matematiku nepovažoval za všeliek, no pokladal ju za podstatnú na pochopenie toho, o čo vlastne v ekonómii ide.
Sám seba nazval v časoch vyhranenej špecializácie posledným zovšeobecňovateľom v tejto vede. "Moje záujmy siahajú od matematickej ekonómie až po každodennú finančnú žurnalistiku." Zvládol neobyčajne širokú škálu poznatkov: keyseniánsku ekonómiu, mikroekonomickú analýzu, lineárne programovanie, infláciu, logickú voľbu, maximalizáciu, ekonómiu blahobytu, teóriu medzinárodného obchodu, model akcelerátora a multiplikátora, teóriu správania spotrebiteľa.
Jeho rozhľad možno štruktúrovať do štyroch základných oblastí:
a) dynamická teória a analýza stability, pričom dôraz kládol na problém, ako sa správa ekonomický systém, keď sa nenachádza v rovnováhe,
b) teória spotreby na základe empirických štúdií správania domácností,
c) teória všeobecnej rovnováhy skúmaná interakciami množstva rôznych premenných, v prvom rade cien,
d) teória kapitálu -- v tejto súvislosti treba zdôrazniť jeho "teorém diaľnice", ktorý definuje podmienky maximálneho rastu.
Najslávnejšia učebnica
Druhou hlavnou profesionálnou oblasťou Samuelsona bola po výskume pedagogická činnosť. Jeho dielo Economics: An Introductory Analysis, prvý raz vydané v roku 1948, preložili do množstva svetových jazykov (okrem iného do arabčiny, kórejčiny a čínštiny) a počtom výtlačkov sa stalo najúspešnejšou učebnicou ekonómie všetkých čias.
Samuelsonova neoklasická syntéza, teda tvorivé spojenie pôvodných a moderných ekonomických poznatkov, znamenala prevratnú zmenu vo svetovom hospodárstve -- jednotlivé štáty mohli na jej základe pomocou nástrojov fiškálnej a monetárnej politiky efektívne riešiť infláciu i depresiu. Žiaden iný ekonóm 20. storočia, okrem Johna Keynesa, tak výrazne neovplyvnil teoretickú ekonómiu ako Samuelson.